Vo svojej funkcii sa zameriava prioritne na mládež. S predstaviteľmi klubov nemá problém komunikovať. Podľa jeho slov však ochota niekedy chýba na druhej strane. O oblastnom futbale sme sa porozprávali s predsedom ObFZ Žiar nad Hronom Jánom Matonokom.
V závere októbra ste obhájili funkciu predsedu žiarskeho Oblastného futbalového zväzu. Vo voľbe nestál proti vám žiaden kandidát. Myslíte si, že to bolo preto, že s vašou prácou vládne spokojnosť, alebo sa nenašiel nikto, kto by si trúfol na túto funkciu?
- Neviem, skôr si myslím, že je to činnosť, ktorá si vyžaduje množstvo času. Tí, ktorí by sa dnes do toho chceli pustiť si uvedomia, že bez množstva času, navyše nezaplateného, to proste nejde. To musí byť nejaký blázon, fanatik do futbalu, aby sa okolo toho motal, ak to má mať nejaký výsledok a zmysel.
Ste spokojný s obsadením komisií?
- Teraz určite áno. Nebol tam veľký výber, lebo ako na post predsedu, tak aj na iné posty sa ľudia netrhajú. Nemajú záujem tráviť voľný čas niekde na zväze. Taktiež to musia byť ľudia, ktorí sú zanietení a majú chuť pomôcť.
Predseda Komisie rozhodcov pán Drozd sa napríklad pred voľbami vyjadril, že bude kandidovať, ak budete kandidovať aj vy. Teší takáto podpora?
- Teší určite. Ak má dnes niečo fungovať, musíme byť súčinní. Taktiež ak aj oni chcú niečo dosiahnuť, musia cítiť, že chcem s nimi spolupracovať.
Je teda po voľbách, čo je nové na zväze?
- Spomenul by som určite to, že konečne odchádzame z tých našich nereprezentatívnych priestorov a sťahujeme sa na žiarsky futbalový štadión, kde budeme po novom sídliť. Za to určite treba poďakovať aj klubu FK Pohronie.
ObFZ ZH bude mať nové sídlo na žiarskom futbalovom štadióne. (zdroj: DUŠAN PETHO)Veľakrát prezentujete, že zväz je tu pre tímy, tie niekedy nemajú rovnaký názor. Prečo je tomu podľa vás tak?
- Oni to nie, že necítia občas, oni to necítia vôbec. To nie je problém len dneška, ten problém je ďalekosiahlejší. Už v minulosti dali kluby zväzu pocítiť, že ich nejakým spôsobom zaťažuje, zdiera. Bolo to ohľadne financií, nových vecí, ktoré prišli zvrchu a my sme to chceli aplikovať tu. Na začiatku mojej činnosti sa to tiež stretlo s nedobrou atmosférou, kedy sme chceli zaviesť napríklad mesačnú zbernú faktúru. Kluby to vnímajú tak, že my sme tí čo niečo chceme, že sa im chceme dostať pod kožu. My im nechceme ublížiť. Jednoducho, sú nové veci, ktoré treba zaviesť, a buď ich kluby akceptujú, alebo nie. V niektorých kluboch funguje ešte staršia generácia, tá sa ťažšie stotožňuje s novými vecami a metódami.
Aké máte vzťahy s predstaviteľmi jednotlivých klubov, ktoré spadajú pod váš zväz?
- Jasné, že sa nájdu aj oponenti, bez nich by to ani nemohlo fungovať. Myslím si, že aj konštruktívna kritika môže veľa vecí zlepšiť a urýchliť. Nie sme všetci na rovnakej vlnovej dĺžke, ale je to dobre.
Ktoré obce vám v našom regionálnom futbale chýbajú?
- Ťažko povedať, pretože si myslím, že regionálne je to teraz solídne rozdelené. Možno Župkov v tej žarnovickej časti. V štiavnickej časti v podstate nemá byť kto iný. Škoda Hronského Beňadika, že odstúpil. Možno Kosorín by nebol zlý. Ale nemyslím si, že by bolo málo obcí, v ktorých sa hrá futbal. Na to všetko čo sa deje, máme ešte dosť klubov. Naopak, som rád, že sa Ihráč znovu prihlásil do súťaže.
Ján Matonok netrávi svoj čas len v kancelárii na zväze, ale aj priamo v teréne. (zdroj: ARCHÍV VLADIMÍR ĎURIAN)A čo taká Stará Kremnička? Seniorský futbal nehrá, hrajú iba mládežníci.
- Keď mám pravdu povedať, ten seniorský futbal ide už len zo zotrvačnosti. Či už nejaký väčší zväz, alebo ten náš, neovplyvní úbytok klubov. My môžeme jedine pomôcť tým, že sa budeme starať a naháňať ľudí s tým, aby tá mládež bola.
Nahrali ste mi na ďalšiu otázku, môže zväz nejakým spôsobom týmto obecným tímom pomôcť?
- Určite má kompetencie. To aj sa deje. Do prípraviek sme rozdali 60 lôpt, 200 tričiek, všetko pod záštitou Milana Škriniara. V žiackom futbale máme za cieľ rozvinúť ho, aby sa nehral len v malom počte, ale aby sme prešli k hre na celé ihrisko, nie v skrátenej verzii. To je taká moja vízia na najbližšie štyri roky. Keď ich aj nebude desať, ale bude ich osem a budeme hrať veľký futbal.
Nedostatkovým artiklom sú rozhodcovia. Ako riešite tento problém?
- Tá staršia generácia pomaly končí. Pokiaľ ide o mladšiu generáciu, keď som nastúpil do funkcie, zapojili sme sa do projektu Talent, ktorý vyhlásil Slovenský futbalový zväz. No a, jednoducho, pracovali sme s mladými. Chodili sme, zháňali. Ja, taktiež bývalý predseda pán Oslanec a pán Budáč sme sa istým spôsobom pričinili o to, že teraz máme niekoľko mladých rozhodcov. Po tom, čo som sa rozprával aj s pánom Drozdom, myslím, že bude chcieť robiť ďalej v školách. To je jediná cesta, lebo chodiť po starých rozhodcoch, ktorí z nejakého dôvodu prestali pískať, nemá zmysel. Len ten proces zaradenia mladého rozhodcu je dlhodobý a ťažký. Bude to stáť veľa času a nervov, pretože tie kluby ťažšie adaptujú mladých medzi seba, ako starších.
Keď sme pri mladých rozhodcoch, vyskytujú sa nejaké talenty, ktoré by mohli preraziť aj vyššie?
- To určite áno. Jedným z najlepších je mladý Maroš Barboriak, ďalej je tam napríklad Maťo Slovák, Dominika Hlaváčová. To sú také tie perličky, ktoré by mohli preraziť na vyššej úrovni. Podobne ako sa dostal Michal Považan do tretej ligy, Maslen do štvrtej ligy. Spomenul by som aj Paťu Bujňákovú, ak sa jej bude ďalej dariť, má pred sebou postup do ešte vyšších súťaží.
Spomínali ste, že samotné kluby neprijmú mladých rozhodcov s otvorenou náručou...
- Bol som na nejednom zápase, kedy funkcionári niektorých klubov, tých mladých naozaj nešetrili. Celé zle, o divákoch nehovorím, to je tu normálne. Počas jedného zápasu som stál za mladým štrnásťročným Foltánom, perfektne odmával ofsajd, prišiel k nemu statný hráč a začal mu zoči-voči hnusne nadávať. Klobúk dole, že sa z toho, s prepáčením, nepoondial, že si šiel stále svoje.
Občas zaznejú hlasy, povedzme, napríklad z Veľkej Lehoty, že tímy v rámci II. triedy boli rozdelené tendenčne a oni musia za súpermi ďaleko cestovať. Ako by ste reagovali na takého obvinenia?
- Nemyslím si, že to bolo tendenčne rozdelené. Bolo to jednoducho vylosované. Predseda Športovo-technickej komisie to takto rozdelil. Boli isté návrhy, ale kluby neboli schopné stretnúť sa. My sme ich niekoľkokrát zvolávali, oni si tú druhú triedu mohli sami vylosovať. Ja v tom nevidím žiadny problém, že zodvihnem telefón a poviem “pán predseda, chceme to takto,“ alebo povedať si to na konferenciách, nech sa páči. Ja nemám problém s tým, že by som nechcel aby spolu hrali Lehoťania, alebo, povedzme Ihráč s Pitelovou, mne to nerobí problém. Ako si oni rozhodnú, tak bude.
“Keď niekto nechce komunikovať, nemôže ani o ničom rozhodovať.
„
Chcú rozhodovať?
- Nuž, ak nechcú, tak musíme rozhodnúť my. A to sa im už potom nepáči. To je jednoduchá matematika, všetko je o komunikácii. Ja keď som začal robiť, tak prvé som sa pýtal klubov, že ako to chcú. Ale keď niektorí nechcú komunikovať, tak ani nemôžu o ničom rozhodovať. Až potom keď rozhodne zväz, tak je zle.
Bude sa hrať v budúcej sezóne II. trieda v jednej skupine?
- Už pred tromi rokmi som bol za rozdelenie súťaží na prvú, druhú a tretiu triedu. Nestretlo sa to s pochopením, lebo vznikali otázky, ako sa bude hrať, kto bude hrať prvú, druhú, kto tretiu triedu a podobne. Jednoducho, tie kluby to tak nechceli. Ale myslím, že sa to zmení. Tým, že si kluby rozhodli, že od budúcej sezóny bude hrať prvú triedu šestnásť mužstiev, tak tým pádom štyri kluby odpadnú z druhej triedy, ostane štrnásť, a to už vydá na to, aby mohli hrať v jednej skupine.
S akým najväčším problémom ste sa museli ako predseda zväzu popasovať?
- Najväčším problémom je podľa mňa komunikácia s klubmi. Niektorí to istým spôsobom úplne ignorujú. Samozrejme, sú aj kluby, ktoré sa snažia, zapájajú sa, chodia na konferencie. Chcem aby vedeli, že som tu pre tie kluby. To, že som im vnútil spomínanú mesačnú zbernú faktúru, áno, to beriem na seba, ale bolo to potrebné spraviť. Dnes to tak funguje na celom Slovensku, prečo by sme my mali byť iní? Šomrali, že im to berie dve eurá mesačne, to je smiešny peniaz voči tomu, že museli predtým chodiť každý mesiac s papierikom na zväz, aby sme ho potvrdili a oni ho potom museli zaniesť na poštu. Takže ide o to, že pokiaľ tá komunikácia nebude, stále my budeme tí “K“.
Ktoré tímy sa sťažujú najviac?
- V mnohých kluboch sa netrénuje, zídu sa len na zápas, a keď sa im nedarí, niekto si to musí odniesť. Prvý “K“ je rozhodca, a keď už má naložené, dostane naložené zväz, napríklad preto, že sme tam poslali práve toho rozhodcu. Pýtam sa, povedzte mi koho chcete? Neraz som došiel na ihrisko a začali vykrikovať, že ma tam vidia. Klubovému funkcionárovi poviem, že povedz koho chceš a ja ti ho nadelegujem, daj mi zoznam. A už je po debate.
Z toho môže človek nadobudnúť pocit, že klubom by bolo najlepšie bez zväzu.
- Boli tu už pokusy spraviť súťaž bez zväzu, pretože my tu sme vraj všetci komunisti. Takú súťaž si neviem ani predstaviť. Ako by sa hádali o body, ako by vyzerala tabuľka... Minulý týždeň som videl na futsalovej lige, ako dvaja chlapci sedeli spolu v kúte a debatovali sa, smiali. Postavili sa proti sebe a išli sa biť, to je choré.
Koho osobne favorizujete na víťaza Oblastných majstrovstiev?
- Bol by som rád, aby sa do boja o popredné priečky zapojilo čo najviac mančaftov. V najlepšej fazóne je podľa mňa Repište, aj keď aj Horná Ves má dobré zápasy, bol som na nejednom. Kvalita špičky tejto súťaže je dobrá. Lutila je takým čiernym koňom toho celého. Aj Hodruša dokáže zahrať dobré zápasy, Brehy mali fajn šnúru.
Máte tip na postupujúcich z II. triedy?
- Pitelovej a pánovi Štefankovi by som ten postup doprial. Bol som sa pozrieť na niekoľko ich zápasov a bol som milo prekvapený z prostredia, aj z nadšenia, ktoré tam vládne, klobúk dole pred ním, napriek tomu, že je dosť veľký kritik zväzu. Patrí k tým, ktorí sa neboja kritizovať zväz a sem-tam si neberú servítku pred ústa, ale to je v poriadku, ja to beriem. Na postup favorizujem aj Bzenicu, hoci ani Veľká Lehota s Lovčicou - Trubín nepovedali posledné slovo. Taktiež viem, že béčko Lovče by veľmi chcelo postúpiť vyššie.
Zaznelo už meno Milana Škriniara, mládežnícka liga U11 nesie práve jeho meno. Je po ňom iba pomenovaná, alebo je do nej aj nejakým iným spôsobom zaangažovaný?
- Nenesie len jeho meno, určitým spôsobom ju aj financuje. Podporil nás spomínanými loptami, rozdali sa tričká. Nejaké lopty sa ešte budú rozdávať na turnajoch, ktoré budeme v zime organizovať. Je to teda aj hmotná podpora, nielen mentálna.
Oblastný zväz podporuje aj Milan Škriniar. (zdroj: ARCHÍV VLADIMÍR ĎURIAN)Vytýčili ste si už základné priority do nového roku, ktorým sa chcete na zväze venovať?
- Prioritou ostáva mládež. S ňou sa nám darí pracovať, aj keď sú tam ešte nejaké medzery. S novým tímom, ktorý mi bude pomáhať, chceme udržať prípravky minimálne pri takomto počte, aký je teraz. Ďalším cieľom bude rozšíriť spomínaný žiacky futbal z malého na veľký. Chceme pokračovať aj v projekte dievčenského futbalu, ten je mojou srdcovkou. Mám v pláne osloviť ďalšie mestá, aby dokázali vytvoriť dievčenské tímy.
Ako strávite tohtoročné sviatky?
- Ako každé sviatky po iné roky ich strávim prípravou Jedenástky roka, ktorá sa uskutoční 20. januára vo Vyhniach. So sekretárom a Komisiou mládeže pripravujeme mládežnícke turnaje. Venujeme sa stále futbalu, nemáme prestávku. Možno si dám nejakú trojdňovú pauzu a pôjdem si niekde zalyžovať.
