KREMNICA. Viliam Weiss z Kremnice nedávno vydal už svoj tretí nástenný kalendár s názvom Kremnica na historických pohľadniciach. K aktivite sa vrátil po 10-ročnej pauze.
„Kalendár sme vytvorili pre bežných ľudí, ktorí majú vzťah ku Kremnici, zaujme ale aj zberateľov pohľadníc. Vydali sme ho vo veľmi nízkom náklade, iba 300 kusov,“ hovorí jeho autor s tým, že kúpiť si ho možno len v miestnom informačnom centre.
Nostalgickí Kremničania
Na stránkach kalendára na rok 2018 nájdeme zábery historického mesta, ku ktorým sa zberateľ pohľadníc dostal len nedávno. Motívy sa totiž snaží vyberať tak, aby sa neopakovali.
„Mám aj zábery špeciálne, nie len tie typické, ktoré nájdete na každej pohľadnici,“ vysvetľuje.
„Ohlasy obyvateľov Kremnice boli veľmi dobré. Už v minulosti mal kalendár úspech. Rýchlo sa vypredal. Mnohí si ho odložili do zbierky a dokonca si ho niektorí aj po rokoch chceli od nás kúpiť. Nebol to bežný kalendár, ktorý na konci roka vyhodíte,“ spomína si na reakcie z predchádzajúcich rokov Viliam.
Na tvorbe pracovali manželia Weissovci spoločne, a to od prvotného výberu pohľadníc z vlastnej zbierky až po grafické spracovanie. „Máme tak kontrolu nad všetkými procesmi a vieme sa vyhnúť akýmkoľvek problémom,“ objasňuje Viliam.
Keďže sú Weissovci Kremničania, pohľadnice mesta, ku ktorému majú silný vzťah, sú im blízke. „Zábery na ulice na pohľadniciach sú pre nás veľmi atraktívne, pretože mnohé budovy už neexistujú, boli zbúrané,“ hovorí zberateľ a dodáva, že pri niektorých fotografiách si ľudia len nostalgicky povzdychnú, čo všetko v meste bolo kedysi a dnes už nie je.
Aj preto sa v kalendári snažia prezentovať tie najkrajšie a najzaujímavejšie kúsky, ktoré už dnes nie sú bežne dostupné.
Z náhody zberateľská vášeň
Zbieraniu pohľadníc Viliam Weiss podľahol pred sedemnástimi rokmi. Impulzom bola náhoda, keď si na burze mincí a bankoviek kúpil svoju prvú pohľadnicu Kremnice.
„Život je nevyspytateľný. Profesionálne sa venujem numizmatike a na burze, kde sa predávajú a kupujú mince a bankovky, boli aj zberatelia a obchodníci s pohľadnicami. Našiel som pár pekných záberov Kremnice, a tým to začalo. Najprv jedna, dve, tri, desať,“ spomína.
V súčasnosti mu ďalšie kúsky do zbierky pribúdajú len pomaly, keďže väčšinu z existujúcich už vlastní.
„Už je len obmedzený počet pohľadníc, ktorý mi v zbierke chýba,“ potvrdzuje zberateľ.
„Ročne mi tak pribudne päť až desať nových pohľadníc, niekedy ani to nie.“
Zabudnutá synagóga
Pod rozmach pohľadníc sa podpísal rozvoj litografickej technológie koncom 19. storočia. Práve vtedy sa začali vo veľkom vydávať a posielať.
„Najstaršia pohľadnica v mojej zbierke je z roku 1896. Najdrahšou pohľadnicou z Kremnice je centrálny záber, ktorý zachytáva kremnickú židovskú synagógu. Cena je vysoká preto, lebo táto budova už neexistuje,“ približuje a dodáva, že synagóga stála v minulosti oproti dnešnej Starej škole.
Zbierka Viliama Weissa obsahuje viac ako tisíc pohľadníc. Pochádzajú z rôznych štátov – aj z Maďarska, Nemecka, Rakúska a Čiech.
„Zbieram hlavne Kremnicu, ale ak sa mi niečo páči, napríklad z oblasti numizmatiky, kúpim si aj také kúsky,“ hovorí zberateľ, ktorého oslovili aj pohľadnice s motívmi mincí vydávané na prelome 19. a 20. storočia.
Nájsť pohľadnice, ktoré sú niečím výnimočné, je časovo náročné. „Vyžaduje si to veľa hodín strávených na internete sledovaním aukcií a komunikáciou s inými zberateľmi,“ priznáva zanietený zberateľ.
