MALÁ LEHOTA. V Malej Lehote si počas tohtoročného medzinárodného stretnutia gajdošov a gajdošských hudieb, ktoré sa pod názvom Gajdošské fašiangy budú konať v dňoch 9. až 11. februára, pripomenú jedného zo slávnych gajdošov, Gustáva Adamca (1909- 1987). Na jeho rodnom dome mu v sobotu (10. 2.) odhalia pamätnú tabuľu.
Uznanie od gajdošov
Obci bude navyše udelený titul gajdošskej obce. Ako priblížil starosta Malej Lehoty Dušan Pacalaj, na Slovensku je približne stovka dedín, kde kedysi gajdoši pôsobili.
„My budeme Cechom slovenských gajdošov vyhlásení za prvú gajdošskú obec na Slovensku,“ prezradil.
Aj tento rok ponúknu Gajdošské fašiangy bohatý trojdňový program až v troch obciach. Okrem Malej Lehoty, sa budú konať aj vo vedľajšej Veľkej Lehote a Jedľových Kostoľanoch.
Návštevníci sa môžu tešiť na množstvo sprievodných podujatí, ako sú fašiangová pochôdzka obcami, jarmok tradičných remesiel, tvorivé dielne, súťaž o najlepšiu huspeninu, zabíjačku či seminár o gajdošských obciach. Vyvrcholením bude galankoncert s názvom Ide gajdoš do dediny, ktorý sa bude v Malej Lehote konať v piatok (9.2.) o 18. hodine. Po ňom bude nasledovať fašiangová zábava.
V zozname UNESCO
Tradičná gajdošská kultúra, ktorá sa spája s Malou aj s Veľkou Lehotou, sa už nejaký čas teší svetovému uznaniu. V roku 2015 sa totiž dostala do prestížneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Cech slovenských gajdošov v čase zápisu potvrdzoval približne 40 lokalít, v ktorých gajdošská tradícia stále žije.
Udržiavanie výroby gájd a hranie na nich sa spája nielen s oblasťou Pohronského Inovca, ale aj so Zvolenom, Podpoľaním, Malohontom, Banskou Bystricou, Gemerom či so severom Oravy.
Gajdy boli v minulosti predovšetkým pastierskym nástrojom. Lehotskí gajdoši hrávali na do tanca pri rôznych slávnostných príležitostiach, napríklad na svadbách, a to ešte v prvej polovici minulého storočia. Neskôr ich vytlačili modernejšie nástroje a dnes sa objavujú najmä na folklórnych festivaloch a slávnostiach.
Autor: iva
