Obdivoval Zidana. Bude Rejdovian nosiť jeho desiatku na drese Pohronia?

ŽIAR NAD HRONOM. Keby nebol futbalistom, možno by sa stal spevákom. Spoluhráčom tak môže po víťaznom zápase niečo zanôtiť. Snáď bude takých zápasov čo najviac.

Podstatnú časť kariéry ste strávili v banskobystrickej Dukle, veľa fanúšikov si vás spája práve s týmto klubom. Ako sa pozeráte na aktuálne situáciu slávneho klubu, ktorý hrá momentálne tretiu ligu a navyše opustil domovské Štiavničky?

– Strávil som tam najväčšiu časť mojej doterajšej kariéry, dostal som príležitosť hrať ligu, vytvoril si priateľstvá na celý život. Aj keď som si tam prešiel ťažkými finančnými či zdravotnými ťažkosťami, s odstupom času spomínam na Duklu len v dobrom. Ťažko sa mi vyjadruje k tomu, v akej situácii sa klub momentálne nachádza. Je to veľmi smutné, ale taká je realita. Spytovať svedomie by si mali kompetentní.

Jozef Rejdovian (zdroj: FUTBALNET.SK)

Do Pohronia prichádzate z Parndorfu. Aký bol futbalový chlebíček v nižšej rakúskej súťaži?

– Aj keď išlo o tretiu ligu, niektoré zápasy spĺňali možno až prvo či druholigové parametre u nás, no aj napriek tomu mi v klube chýbala profesionalita. Možno aj z tohto dôvodu som sa tam nepresadil tak ako som si to na začiatku sám predstavoval.

Kedy prebehli prvé kontakty s tímom FK Pohronie? Čo zavážilo, že ste rozhodli prijať ponuku klubu?

– V decembri som mal telefonát s manažérom Mirom Poliačekom, na nový rok sme si k tomu sadli, doladili detaily a som tu. Najdôležitejší bol seriózny záujem a vízie klubu do budúcna.

Keďže ste väčšinu kariéry strávili na strednom Slovensku, zrejme neprichádzate do neznámeho prostredia. Našli ste v kabíne známe tváre?

– S Jankom Noskom sme hrávali spolu v Dukle a je aj mojím krajanom z Horehronia, síce to nie je Telgárt (smiech), no myslím, že si celkom rozumieme. Lukáša Pelegríniho som takisto poznal z Banskej Bystrice, spolu sme rehabilitovali po zraneniach u doktora Sylvestra. Ostatných chalanov som v podstate nepoznal ale myslím si, že sme v krátkom čase vytvorili veľmi dobrú partiu.

Tabuľka druhej ligy je poriadne nahustená. Aký herný štýl zvolí Pohronie pre to, aby vyplávalo zo zostupových vôd?

– Budeme sa snažiť hrať tak, aby sme v zápasoch nastrieľali viac gólov ako súper a v čo najkratšom čase sa odpútali od zostupových priečok.

Čo máte na futbale najradšej, čo naopak neznášate?

– Najradšej mám, asi ako každý futbalista, radosť z víťazstiev a strelených gólov, a to keď vidíte, že to čo robíte má zmysel a zlepšujete sa. Nedá sa povedať žeby som niečo na futbale neznášal, ale pošomrem si keď sa mi niečo nepáči, napríklad na bežecké tréningy, alebo zlé terény, najmä v zime.

V drese rakúskeho Parndorfu (vľavo). (zdroj: sc-esv-parndorf.at)

Dokáže vás zlý výkon rozhodcu vyviesť z miery?

– Rozhodcu sa snažím rešpektovať a prijať aj verdikty, ktoré z môjho pohľadu nie sú správne. Párkrát sa mi stalo, že som to nezvládol a vybehol na rozhodcu, ale nie je to vec, s ktorou by som mal problém. V prvom rade sa sústredím na svoj výkon a výkon svojho družstva.

V akom hernom atribúte podľa vás vynikáte?

– Myslím si, že sa dokážem dostávať do gólových šancí, alebo ich aj pripravovať pre spoluhráčov. Môžem tiež hrať na viacerých postoch a pomôcť tak tímu podľa toho kde ma tréner aktuálne potrebuje.

Máte svoje obľúbené číslo, ktoré nosíte na drese? Ak áno, prečo práve toto číslo?

– Nie som poverčivý a domnievam sa, že číslo z vás lepšieho hráča neurobí , ale keď si môžem vybrať tak číslo 10. Rád som sledoval, jedného z najlepších hráčov svojho času, Zidana, ktorý ho nosil najmä v národnom tíme. Keď som ako malý chlapec dostal tento dres, veľmi som sa z neho tešil a nosil som ho takmer všade. Takže asi aj z tohto dôvodu číslo 10.

(zdroj: sc-esv-parndorf.at)

Priateľku by ste radšej zobrali na zápas Ligy Majstrov či koncert rockovej hviezdy?

– Nakoľko budeme mať koncom mája svadbu tak by bola asi najradšej keby ju zoberiem na nejakú svadobnú cestu (smiech). Ale inak Liga Majstrov, bez debaty.

Keby ste neboli futbalista, čím by ste boli?

– Spevák, herec, vojak, učiteľ...ťažko povedať, možností je veľa.

Čo vás dokáže najviac inšpirovať?

– Najväčšiu inšpiráciu hľadám v Biblii či motivačnej literatúre. Rád čítam a sledujem ľudí, ktorí to v živote nemali ľahké, no aj napriek tomu nechali za sebou nezmazateľnú stopu a prispeli k tomu, aby sa tento náš svet stal lepším miestom.

Čomu sa rád venujete v čase voľna?

Rád čítam, spím, zabávam sa, či už spevom, tancom, alebo hudbou. Rád si pozriem dobrý film, zájdem do kostola, do prírody vyvetrať hlavu.