Na provokácie väčšinou odpovedám úsmevom, hovorí obranca Marek Pač

Minulú sezónu bojoval s tímom u udržanie v extralige, teraz bude hrať s rovnakým tímom o titul.

TRENČÍN/ŽIAR NAD HRONOM. Vyskúšal si pôsobenie vo Švédsku, väčšinu doterajšej kariéry však strávil na Slovensku. Jeho Dukla Trenčín bude mať v tohtoročnom play-off len tie najvyššie ciele. Káder na to má. Žiarsky rodák, obranca Marek Pač (25) je jeho súčasťou.

V nedávnom zápase v Košiciach vám bol pripísaný váš prvý tohtosezónny extraligový gól, viete popísať ako k nemu došlo?

– Áno, konečne mi to tam padlo. Bola to strela od modrej, puk jemne šuchol protihráča a skončilo to v sieti. Každopádne som bol rád, že sme dali gól, lebo sme v posledných zápasoch mali problém so strieľaním gólov. Momentálne nám to tam padá a sme za to radi ako tím.

V minulej sezóne Dukla do posledného kola play-out-u bojovala o udržanie v extralige s Detvou. Dnes bojujete o špicu tabuľky, v čom vidíte hlavné príčiny zmeny?

– Ako sa hovorí, raz si dole a inokedy hore a v hokeji to platí dvojnásobne. Tento rok to ide dobre. Prišla nová trénerská dvojica a načrtla herný štýl akým sa chceme prezentovať a ten funguje. Celkovo sa zmenila atmosféra v šatni. Sme dobrý kolektív. Sú tu hokejové osobnosti ako Branko Radivojevič, Tomáš Starosta a ostatní. Sme radi, že to teraz ide. Sezóna sa blíži k play-off . Verím, že pôjdeme čo najďalej a uvidíme, čo budúcnosť prinesie.

Marek Pač (zdroj: HCDUKLA.SK)

Apropo, Detva. Práve s ňou ste získali prvoligový titul. Tamojšie prostredie je špecifické, ako ste ho vnímali vy?

– Keďže som tam pôsobil, som zvyknutý na štadión a na všetko okolo. Takže prostredie mi nevadí.

V Žiari sa začalo s rekonštrukciou zimného štadióna. Ako si spomínate na časy, keď ste ešte brázdili tunajšie ľady?

– Spomínam si na tie časy, keď som prvé roky začínal, ale v Žiari som sa len zoznámil s korčuľovaním a v šiestich rokoch ma otec zobral do Zvolena a za to som mu vďačný, lebo v Žiari neboli dobré podmienky. Môžem spomenúť, že jeden z mojich prvých trénerov vo Zvolene bol Žiarčan Roman Boška. Samozrejme, pozdravujem ho ak to práve číta.

Teší vás, že sa konečne začalo s jeho rekonštrukciou?

– Som rád, že sa to dalo do pohybu a dúfam, že sa to dokončí, aby sme aj my v Žiari mali pekný a útulný hokejový štadión.

“
V Žiari som sa len zoznámil s korčuľovaním, v šiestich rokoch ma otec zobral do Zvolena.
„
Marek Pač

Hokej ste si vyskúšali aj vo Švédsku. Ako na vás zapôsobila krajina, tamojší ľudia?

– Švédsko je krásna škandinávska krajina s nádhernou prírodou. Ľudia sú tam milí, nápomocní v každej situácii. Bolo zaujímavé počúvať švédčinu každý deň a rozmýšľať o čom sa asi tak bavia. Zaujímavosť bola, či som sa opýtal na niečo 78–ročného dedka alebo 6-ročného chlapca, každý vedel anglicky a bez problémov pomohli. Žil som dva roky v Štokholme, je to krásne mesto s bohatou históriou. Doniesol som si z tadiaľ veľa zážitkov a skúseností, či už po hokejovej stránke, ale aj do života.

Láka vás pôsobenie v zahraničí?

– Áno išiel by som. Ak by bola dobrá ponuka tak prečo nie. Ale mal by som podmienku, aby išla so mnou priateľka (úsmev).

Aký štýl hry vám najviac vyhovuje?

– Tento rok mám v mužstve defenzívne úlohy, tak asi to bude ten defenzívny, ale občas ma to potiahne aj dopredu .

Marek Pač s trofejou pre víťaza 1. ligy. (zdroj: ARCHÍV MAREK PAČ)

Na ktorom štadióne (s výnimkou trenčianskeho) sa vám hrá najlepšie a kde najťažšie a prečo?

– Mne je to vlastne jedno, nemám v tomto žiadneho favorita. Na každom štadióne treba odohrať čo najlepší zápas.

Cesty za súpermi bývajú niekedy poriadne dlhé, ako trávite čas v autobuse?

– Niektoré sú fakt dlhé. Ale človek si zvykne. Ja osobne väčšinou čítam knihy, alebo si pospím, nič extra sa v tom autobuse nedá robiť.

Ako reagujete počas zápasu na prípadné provokácie súpera?

– Záleží od zápasu ako sa vyvíja, ale väčšinou úsmevom. To zvykne zabrať, keď na vás niekto pokrikuje a je nervózny a vy mu dáte najavo, že vás to nezaujíma a len pobaví (smiech). Ale niekedy treba použiť aj tvrdšie slová-

S čím najkurióznejším ste sa zatiaľ v hokeji stretli?

– Bolo toho veľa, ťažko vypichnúť jedno. Povedal by som, že toho bolo toľko, že by sa dala napísať aj kniha (úsmev).