PRENČOV. Výroba korýt sa u nich dedí z pokolenia na pokolenie. Korytára od Banskej Štiavnice a jeho dvoch bratov tomuto remeslu priučil otec. Na jeseň minulého roka spoločne so súrodencami vydlabali drevené koryto, ktoré má s dĺžkou viac ako 4,5 metra svoje miesto v knihe slovenských rekordov.
„Keď sme vyrábali toto koryto, vedeli sme, že sa usilujeme o rekord, ale, či sa nám to podarí a vyrobíme ho do požadovanej dĺžky, sme netušili,“ hovorí Marek Kanaloš o rekorde, ktorý vytvorili na Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici.
Rozmery koryta vyrobeného tromi šikovnými rezbármi z ešte mokrého dreva červenej vŕby, boli odbornou porotou posúdené ako najväčšie drevené koryto na Slovensku s dĺžkou 455,9 a šírkou 79 centimetrov.
Korytá k nám prišli až z Rumunska
Korene korytárstva siahajú až za naše hranice. Pôvod, v súčasnosti u nás málo udržiavaného ľudového remesla, môžeme hľadať až v Rumunsku, kde sa výrobné znalosti dedili z generácie na generáciu.
„Sme piati súrodenci, korytárstvu sa venujeme len traja,“ hovorí Marek Kanaloš, ktorý v tomto obore aj podniká. Rovnako sa korytárstvu ako živnostník venuje aj jeho brat zo Sobraniec. Ten tretí, tiež zdatný rezbár, im chodí vypomáhať.
Najprv si chodievali na stredné Slovensko kupovať stromy – topole. Práve z nich sa im dlabalo najlepšie. „Topoľ je skvelý na výrobu koryta, má vhodné vlastnosti. Z jeho dreva rýchlo vyprchá voda, dobre schne a nemá žiadnu živicu,“ vysvetľuje korytár, ktorý už niekoľko rokov žije v Prenčove, pretože v okolí Štiavnice je dostatok topoľov. Ďalším dôvodom jeho presťahovania sa z východného Slovenska na stredné bolo, že väčšina jarmokov sa organizuje práve v týchto miestach.
