ŽIAR NAD HRONOM. Unikátny mestský sad v Žiari nad Hronom, ktorý je jediným svojho druhu na Slovensku, vysadili len vlani na jeseň a už sa teší značnému záujmu verejnosti. Na prvý ovocinársky kurz, ktorý sa tu konal minulý víkend, prišla do historického Parku Štefana Moysesa asi stovka ľudí. Mohli si tam vypočuť nielen prednášku odborníka, ale mali šancu vidieť ho priamo pri úprave mladých stromčekov.
„Chceme z toho urobiť tradíciu, toto je akýsi nultý ročník. Nevedeli sme, koľko ľudí príde, ale účasť nás potešila,“ zareagovala Marcela Gendiarová z oddelenia starostlivosti o zeleň žiarskeho mestského úradu.
Základom je zdravá koruna
V sade je aktuálne 91 stromov rôznych starých odrôd, časť z nich pritom pochádza z regiónu Pohronia. Sú medzi nimi jablone, hrušky, čerešne, slivky či moruše. „Zistili sme, že umenie záhradníctva a ovocinárstva akosi z našej spoločnosti vymizli, a preto tento sad naberá ďalší rozmer, a to vzdelávací,“ povedal Ľudovít Vašš, ekológ a ovocinár, ktorý je za výsadbu v sade a za následnú niekoľkoročnú starostlivosť o tamojšie ovocné stromy zodpovedný.
„Ukážeme si takzvané zapestovávanie korún, dôležitý krok, aby nám stromy dobre a pekne rástli a predčasne nezostarli,“ pozval zvedavcov, ktorí na bezplatný kurz prišli. Pripomenul, že prvotná starostlivosť napríklad o jabloň trvá šesť – sedem rokov, kým strom prinesie prvé ovocie.
„Čím lepšie nám rastie strom v mladosti, tým bude zdravší a odolnejší voči suchu a poveternostným podmienkam,“ poznamenal a prestrihával konáre tak, aby ostali len tie, ktoré založia širokú korunu.
Ľudí vyučuje tradičné metódy
Zaznievali otázky, kedy je najvhodnejšie obdobie na orezávanie mladých drevín. „Keď chceme, aby nám strom rástol, bujne a zdravo, potrebujeme robiť predjarný rez. Keď už sú konáriky orašené a olistené, rez ich oslabuje,“ vysvetlil ovocinár.
Ďalšia účastníčka sa posťažovala, že v záhradke by sa do pestovania ovocných stromov pustila, no obáva sa reakcií susedov, ak by strom príliš narástol. „Stromy potrebujú pri výsadbe medzi sebou minimálne 16-metrové rozostupy, aby mali kam rásť. Už na začiatku treba brať do úvahy, že pri nedostatku priestoru môžu prekážať susedom či zasahovať do elektrického vedenia,“ upozornil Vašš.
V žiarskom sade, kde ešte pred časom rástli husté kríky, ostala po ich odstránení zdravá pôda. „Našli sme tu množstvo dážďoviek, čo je dobré znamenie,“ zhodnotil.
Sám sa venuje tradičným metódam starostlivosti o stromy. Odporučil ku ním navážať ovčí či konský hnoj, pestovatelia by ho však nemali dávať do jamy ku koreňom, ale iba na povrch. „Úplne ako v lese. Všetko pridávame zhora,“ zhrnul.
Zaujala informácia o takzvaných domčekoch pre ucholáky, ktoré zabránia výskytu a premnoženiu vošiek.
Pribudnú lavičky z agátového dreva
Už vlani mesto zabezpečilo zbúranie betónového plota okolo sadu, otvorilo ho tak pre verejnosť. Na mieste vznikli chodníky z jemného udupaného štrku, kde sa môžu Žiarčania či návštevníci mesta prechádzať s kočíkmi aj so psami.
„Tento rok to chceme zrevitalizovať, vyrovnať kopy hliny, ktoré po výsadbe ostali okolo stromov, vyzbierať kamene a dosiať za neďalekým pódiom kvetnatú lúku,“ naznačila plány Gendiarová. Výsadba byliniek po okrajoch chodníkov by mala lákať včely, no odstrihnúť si z nich do čaju budú môcť aj návštevníci. U
ž čoskoro by mali na ploche pribudnúť smetné koše a lavičky z agátového dreva. „Niektoré vytvoria akýsi kruh okolo starších orechov, ktoré sme tu nechali. Ďalšie budú atypické, v tvare kosy a hrabieľ, na iných budú vyrezané rôzne druhy ovocia,“ priblížila.
Okolo stromov by mali osadiť ohrádky z tŕstia, už teraz totiž kmene mladých stromov ohrozujú psy. „Psičkári sem môžu chodiť, ale mali by si dať pozor, aby psy nemočili na kmene,“ upozornila. V ďalších rokoch by na mieste mali pribudnúť aj úle so včelami.
