Sila nášho tímu enormne vzrástla, vyhlasuje na začiatku jarnej časti Pelegríni

ŽIAR NAD HRONOM. Na ihrisku z pozície kapitána mužstva ťahá svoj tím k víťazstvám. V súkromí sleduje rozprávky so svojimi deťmi. Ako priznáva, takého Jurošíka pozná už aj naspamäť. Reč je o kapitánovi tímu FK Pohronie, ktorým nie je nik iný ako Lukáš Pelegríni (29).

Ako tím máte za sebou zimnú prípravu, aký je váš osobný vzťah k nej?

– Zo zimnou prípravou nemám väčšinou problém. Tréneri nám ju spestrovali rôznymi zaujímavými tréningami. Tohtoročná bola extra predĺžená, keďže nám odložili prvé dve kolá. Už sme sa nevedeli dočkať prvého zápasu.

Káder prešiel veľkým rezom, ako sa zmenila sila tímu?

– Sila tímu vzrástla enormne, keďže prišli všetko kvalitní futbalisti ako napríklad Tesák, Jacko, Rejdovjan, Jenčo a iní, ktorí ukazujú svoju kvalitu nielen na ihrisku, ale takisto sú veľké osobnosti aj v kabíne. V každom mužstve kde boli, boli lídrami kabíny a takisto je to aj v našej kabíne.

Počas jesene ste ako kapitán „velili“ v drvivej väčšine mladším spoluhráčom, teraz do tímu pribudli starší, skúsenejší. Budete musieť zvoliť k tejto pozícii iný prístup?

– Nie, budem rovnaký ako som bol. Vždy som sa snažil byť chlapcom na pomoci či na ihrisku, alebo aj mimo neho a takisto to bude teraz. Akurát to budem mať jednoduchšie, keďže aj ja sám sa budem môcť oprieť o skúsených chlapcov a takisto aj oni mne veľmi pomôžu.

Ste autorom vari najslávnejšieho gólu Pohronia, ktorý sa vám podarilo streliť v otváracom zápase po rekonštrukcii žiarskeho štadiónu. Bol to pre vás životný moment, o ktorom, povedzme, raz budete rozprávať svojim vnúčatám?

– Určite, že tento gól navždy ostane v mojom srdci a som rád, že sa podaril práve mne, ale pre mňa sú najdôležitejšími momentmi v živote svadba s mojou úžasnou a krásnou manželkou Livkou a narodenie mojich dvoch detí Damiána a Kristiána.

Čo pôsobenie v zahraničí, neláka vás?

– Láka, samozrejme, ale taktiež si uvedomujem, že už nie som najmladší a vidíme akým smerom sa uberá prestupový trh. Na lane sú 18-19-roční chlapci. Ale, ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy.

Máte nejaké predzápasové rituály?

– Áno, mám ich aj ja. Ide o rituál s kopačkami, alebo aj rituál s obrúčkou.

(zdroj: FKPOHRONIE.SK)

Ako kapitán sa dostávate k častejšej komunikácii s rozhodcami. Popravde, vedia vás niekedy vytočiť?

– Samozrejme, niekedy v zápale boja je problém udržať nervy, ale vždy sa snažím k rozhodcom správať slušne a korektne. Aj oni sú predsa len ľudia a ľudia robia chyby. Ako sa budeme k nim správať my hráči, tak sa budú oni správať k nám.

Čo vás vie na zápas najlepšie motivovať?

– V každom zápase chcem byť najlepší a zabávať svojou hrou ľudí. Umožniť im to je pre mňa najväčšia motivácia.

Máte nejaký obľúbený film či knihu?

– Pri knihách ide všeobecne o športovú psychológiu. Filmy ani nie, sledujem veľa rozprávok, keďže ich pozerajú deti, takže Mášu a trebárs Jurošíka poznám naspamäť (smiech).

Aký je váš názor na premrštené prestupové sumy, ktoré momentálne panujú vo futbale.

– Podľa mňa je to choré a prehnané. Beriem to z hľadiska toho, že veľa ľudí trpí chudobou, biedou a niektoré mužstvá sú ochotne za jedného hráča zaplatiť sto miliónov eur. Je to prehnané.

Kto zo zahraničných, či slovenských futbalistov vám je, alebo bol vzorom?

– Keď som bol mladší, môj vzor bol Roberto Baggio a ako som bol starší, tak to bol Steven Gerrard.

Ako si predstavujete ideálny relax?

– Ten prežívam keď som s mojou rodinou. Je jedno kde sme, len nech sme spolu s manželkou a detičkami.