Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Píšťalka s fujarou sú ako dvaja súrodenci, hovorí výrobca

Pod šikovnými rukami Dušana Droppu zo Starej Kremničky už vyše dvadsať rokov vznikajú hudobné nástroje typické pre náš folklór.

Hrá na fujarke aj píšťalkeHrá na fujarke aj píšťalke (Zdroj: Adriána Antolová)

STARÁ KREMNIČKA. Ľudový umelec sa už dvadsaťpäť rokov venuje výrobe píšťaliek a fujár. Aj keď to býva vo väčšine prípadov tak, že otec vedie k remeslu syna, v rodine Dušana Droppu to bolo opačne.

„K tejto práci som sa dostal cez svojho syna, ktorý hrával na píšťalke vo folklórnom súbore Hron v Žiari nad Hronom. Popri hraní začal tieto nástroje aj vyrábať,“ spomína výrobca s úsmevom.
Hudba neodmysliteľne patrí do jeho života. V minulosti sa ju rozhodol aj študovať. Na konzervatóriu absolvoval štúdium hry na akordeóne a flaute. Neskôr dlhé roky učil v základnej umeleckej škole.
K hudbe tiež viedol ďalšie generácie, počnúc synom, ktorý mu akoby na oplátku ukázal krásu ukrytú v dreve.

Skryť Vypnúť reklamu

Syn píšťalky, otec fujarky

Prečítajte si tiež: Tvorca najväčšieho betlehemu vyrába zmenšeninu Banskej Štiavnice Čítajte 

Syna zaujala hlavne výroba píšťaliek, možno aj preto, že si k nim vypestoval vzťah počas dlhých rokov v ľudovom súbore.

Otec sa teda rozhodol vyrábať tie väčšie – fujary. „Som samouk, chodil som sa pozerať aj na prácu iných výrobcov, ktorí mi niečo ukázali a poradili. Na všetky fígle som však musel postupne prísť sám,“ hovorí ľudový umelec o svojich začiatkoch.

„Fujary sa najlepšie vyrábajú z bazového dreva, lebo má vo vnútri dutinku, ktorá sa dá ľahšie prevŕtať a keď drevo poriadne preschne, je pomerne tvrdé a fujarka trváca,“ vysvetľuje s tým, že vŕtať treba drevo mokré a následne ho nechať dobrý rok postáť, aby vyschlo a stvrdlo.

Zdobí sa až vtedy, keď je suché, s pomocou špeciálneho noža alebo s kyselinou, ktorá mení jeho sfarbenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Každý nástroj je iný

Vyrábať fujary sa mu darilo. Vyrezával menšie, ktoré mali len 85 centimetrov, ale aj také čo mali 168 až 170 centimetrov. Tie dlhšie sú typické napríklad pre Podpoľanie.

V praxi to znamená, že čím dlhšie drevo a väčší priemer vŕtania sa na výrobu fujary alebo píšťaly použije, tým bude jej základný tón hlbší.

Dušan Droppa však neostal len pri fujarkách, vyskúšal aj koncovky či píšťalky. Ako sám hovorí rozdiely tam nie sú veľké. Píšťalka s fujarkou sú ako sestrička s bračekom, až na pár rozdielov. Okrem dĺžky a hrúbky vŕtania je aj počet dierok tým, čo ich odlišuje. Fujara ich má tri, píšťalka šesť a koncovka len jednu. Na tej sa dajú zahrať len určité pesničky, najmä terchovské a kysucké.

„Najmenšia, ktorú som vyrobil mala 28 centimetrov a bola v hladine D. Takáto sa používa najmä v súboroch, lebo má vysoký hlas. 38 centimetrová je zas v hladine A a s dĺžkou 42,5 je zasa G-éčka, ktorá je univerzálnejšia a dá sa na ňu zahrať takmer všetko,“ vysvetľuje fyzikálne zákonitosti dnes už dôchodca.

Skryť Vypnúť reklamu

Rád by niekoho priučil

Dušan Droppa vždy vyrábal len pre zábavu, teraz si prácou kráti čas na dôchodku. Má aj slušnú zásobu výrobkov na predaj prípadným záujemcom, ktorých už v dnešnej dobe nie je tak veľa.
Rád by remeslu aj niekoho priučil, záujem však nie je. „Nestalo sa mi ešte, že by za mnou niekto prišiel a chcel by vedieť ako sa taká píšťala vyrába,“ hovorí rezbár s tým, že aj on sám už tvorí pomenej.

Prečítajte si tiež: Korytára do Prenčova pritiahlo drevo tamojších topoľov. O zákazníkov núdzu nemá Čítajte 

Jeho výrobky sme mohli vidieť na výstavách v Žiari nad Hronom, v Ružomberku či v Detve.

„Bol som dvakrát na súťaži výrobcov Instrumentum excellens. Jeden rok tam boli fujary, druhý rok píšťaly. Sem už ale chodia inakší umelci. Vždy som sa tešil, že som dostal aspoň čestné uznanie, lebo ani to nedostal každý. Podľa môjho odhadu som sa vždy umiestnil niekde v strede,“ dodáva píšťalkár na záver.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 066
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 866
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 446
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 109
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 074
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 755
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 414
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 335
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 312
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 162
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Odberné miesto na covid.

Prišla len polovica ľudí, na ktorých bolo mesto pripravené.

10 h
2. celoplošné testovanie v Banskej Štiavnici.

Od dnes je negatívny test podmienkou.

16 h
Publikácia Zuzany Denkovej.

Kniha je dielom riaditeľky Slovenského banského múzea Zuzany Denkovej.

18 h
Chátrajúca budovy zmrzliny, v ktorej vznikne ekologické komunitné centrum.

Nevyužitý objekt by sa mal stať kontaktným bodom pre rôzne skupiny obyvateľstva.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

17 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

23 h

Poradia sa od včera zmenili.

11 h

Už ste čítali?