BANSKÁ ŠTIAVNICA. Vždy inklinovala k ručným prácam. Aj keď v súčasnosti nie je bežné, že vie mladá žena hneď viacero tradičných remesiel, Gabriela Kravcová štrikuje, pletie, tká, vyšíva, háčkuje a dokonca aj paličkuje. Šije hračky z prírodných materiálov a vyrába šperky s ľudovou čipkou.
K paličkovaniu sa dostala počas štúdia vysokej školy. Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave usporadúvalo kurzy pre začiatočníkov.
„Vždy som obdivovala všetky techniky používané pri ručných prácach. Paličkovať som sa rozhodla aj preto, že to u nás doma nikto nerobil, chcela som to vyskúšať,“ hovorí ľudová umelkyňa Gabriela Kravcová.
Paličkovať sa dá takmer z čohokoľvek. Nepotrebujete žiadne špeciálne nite či pamuky, postačí vám stovka špendlíkov, paličky, klasické nite, predloha na paličkovanie a dobre naplnený valec.
Inšpiráciu umelkyňa hľadá na internete, sleduje trendy, ale snaží sa prikláňať aj k vzorom, ktoré patria k rodinnému bohatstvu. „V Banskej Štiavnici sa organizujú jarmoky najmä s tradičnou folklórnou tematikou. Snažím sa svoje výrobky tvoriť podľa programu. Keď sa jarmoky nesú v duchu ľudového remesla, tvorím tak aj svoje výrobky,“ vysvetľuje žienka, ktorá spomína na všetky miestne trhy, ktoré sa počas leta konávajú.
Rekord s viac ako stovkou paličiek
„Mojím osobným rekordom je paličkovaná čipka vytvorená za pomoci stodva paličiek,“ zamýšľa sa.
„Tú ľudovú považujem za najkrajšiu, ale zároveň za najzložitejšiu. Sú v nej použité základné techniky paličkovania, ktoré sa potom rôzne striedajú a spájajú v jednom obrazci. Je zaujímavé, že práve ľudová je najzložitejšia, aj keď ju robili jednoduchí, často nevzdelaní ľudia.“
Gabriela organizuje aj kurz paličkovania v Banskej Štiavnici, má štyroch žiakov. Tri dospelé ženy a jedno dieťa. Aj napriek tomu, že Štiavnica dýcha tradíciami a ľudovým umením, viac ľudí záujem o kurz zatiaľ neprejavilo.
Tvorca najväčšieho betlehemu vyrába zmenšeninu Banskej Štiavnice Čítajte
Šiť začala počas materskej dovolenky
Popri paličkovanej čipke sa mladá žena začala zaoberať aj inými ručnými prácami, ktorými si chcela vyplniť voľný čas počas materskej dovolenky.
„Ku krajčírstvu som sa dostávala asi zároveň s čipkou. Bola som deväť rokov na materskej a som typ, ktorý musí stále niečo robiť, takže som začala tvoriť a predávať svoje výrobky,“ vysvetľuje zručná rodáčka z Bratislavy.
Šije najmä hračky pre obchodíky Ústredia ľudovej umeleckej výroby. Výrobky preň by mali spĺňať isté kritéria, musia byť odvodené od ľudových prvkov.
Na vypĺňanie šitých bábik používa duté vlákno, šije z režného plátna či z bavlny.
Svoje výrobky tiež ponúka na trhoch, ale aj na svojom blogu, či v obchodíkoch so suvenírmi po Slovensku. „Najnovšie vyrábam eko tašky s textilnou aplikáciou zo stopercentnej bavlny s rôznymi motívmi. Ponúkam aj šperky z ľudovej čipky, dečky či obrázky. Zhotovujem aj ručne tkané koberčeky, na vlastných krosnách,“ vymenúva Kravcová.
Čipke sa venuje najmä kvôli vlastnému potešeniu, lebo, ako hovorí, paličkované veci sa predávajú ťažšie ako tie textilné.
