ŽIAR NAD HRONOM/BREHY. Veľkonočné zvyky mohli Žiarčania nedávno po prvýkrát zažiť vo Svätokrížskom dome. Folkloristi predviedli šibačku a oblievačku.
Najlepšie sú prúty, ktoré rastú od zeme
Remeselníci ukázali zdobenie kraslíc, základy košikárska, hrnčiarstva a drotárstva, ale aj výrobu korbáčov.
„Prútie sa zbiera, keď zíde sneh a mráz, aby chytilo miazgu, ale aby ešte nepučalo. Záleží, kedy je Veľká noc. Keď je od topenia snehu neskôr, musím dať prútiky do vody, aby mi nevyschli. Najlepšie je, keď počasie tomu praje, narezať ich tesne pred sviatkami,“ priblížil Anton Stašov, ktorý žije v obci Brehy, no s tvorivými dielňami putuje pred sviatkami po regióne.
„Najlepšie sú vŕbové prúty, ktoré rastú od zeme pri potoku alebo pri rieke, sú rovné,“ povedal. Aj v Žiari ukazoval, ako urobiť klasický korbáč z ôsmich prútikov. Hoci sám pochádza z východného Slovenska, kde sa šibačka na rozdiel od oblievačky veľmi nepraktizuje, práve jednoduchý korbáč považuje za jeden zo základných symbolov Veľkej noci.
„Žijem tu už viac ako tridsať rokov, som Brežan, hoci pochádzam z okresu Stropkov, prispôsobil som sa aj tunajším zvykom,“ povedal.
(zdroj: Iva Zigová)Chýba mu svätenie košíkov s jedlom
To, čoho sa nevzdal, sú však tradičné pokrmy. „Tu sa hrudka či syrek veľmi nerobí, ale my ju doma robievame. Kuchyne sa nám už premiešali,“ povedal s úsmevom o jedle z mlieka a vajec, ktoré sa pripravuje na sladko i na slano.
„Čo mi tu po cirkevnej stránke chýba je svätenie veľkonočných pokrmov. Ženy sa vyobliekajú, po troche nachystajú do košíkov šunku, hrudku, soľ, klobásu, pasku – biely koláč, vajíčka – a kňaz ich pred kostolom alebo v kostole posvätí,“ priblížil zvyk z východu. Vidí v ňom spôsob, ako vzdať úctu, vďaku, ako osláviť, že prišla jar. „Je to výnimočná príležitosť, veď šunku si môžem dať aj v iný deň, ten obrad je dôležitý,“ myslí si.
