BANSKÝ STUDENEC. Kňaz pomáha ľuďom v núdzi. Prostredníctvom občianskeho združenia prevádzkuje v Banskom Studenci útulok pre mužov v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorí nemajú zabezpečené ubytovanie alebo nemôžu užívať doterajšie bývanie.
„Prvá myšlienka ponúkať sociálnu službu pre mužov sa mi zrodila v hlave už pred troma rokmi. Stretol som jedného pána bez domova a umožnil som mu bývať v opustenej fare v Banskom Studenci,“ spomína na začiatky Norbert Ďurdík, farár z banskoštiavnického Štefultova, pod jeho patronát pritom spadajú aj filiálky v Banskom Studenci a v Iliji.
Najprv založil občianske združenie Martinus a následne aj Útulok svätého Martina.
„Názov je odvodený od svätého Martina, ktorého považujeme za nášho patróna, pomocníka a orodovníka,“ hovorí farár.
Na začiatku bol jeden muž
Aktuálne sú na fare v Studenci ubytovaní ôsmi muži. Najmladší má dvadsať, najstarší je už v dôchodkovom veku.
„Máme to pod hlavičkou občianskeho združenia, nie pod hlavičkou farnosti. Robím to ako farár, ale aj ako obyčajný človek,“ vysvetľuje Ďurdík. S prvým mužom bez domova poopravovali faru a neskôr si uvedomili, že by bola škoda, keby tu býval sám.
„Dodnes je mojím pomocníkom, dá sa na neho spoľahnúť. Do istej miery sa tu urobilo veľa ľudskej práce, ale bez Božieho požehnania by aj naša práca bola zbytočná. Neprinášalo by to osoh,“ hovorí.
Pár z Rudna nad Hronom cestuje v starej dodávke. Inú dovolenku už nechce (+FOTO) Čítajte Ich životné príbehy sú rôzne
Niektorí obyvatelia útulku prišli o rodinu nezaslúžene. V živote iných zohral veľkú rolu alkohol. V Banskom Studenci dostali možnosť na zmenu svojho životného príbehu. Časť z nich tu nájde druhý domov, iní sa len zotavia a poberú sa vlastnou cestou.
Chýr o službách na fare sa po okolí šíril rýchlo. „Ďalší záujemcovia sa začali hlásiť sami. V útulku sme im ponúkli ubytovanie a prácu. Dodnes sú však mnohí, ktorí na nich hľadia cez prsty,“ hovorí farár a dodáva, že napriek tomu sú k nim ľudia z obce priateľskí a vľúdni, dokonca niekedy vypomáhajú pri menších obecných službách.
„My na fare máme teliatka, dve kravy, sliepky, dva kone so žriebätkom. Kravy chováme na mlieko, teliatka na mäso. Koníky nám pomáhajú pri práci s vozom. Najprv sme začali s chovom sliepok, potom pribudli teliatka. Spolupracujeme s občianskym združením Dobrý Pastier z Kláštora pod Znievom, v začiatkoch nám veľmi pomohli a pomáhajú dodnes,“ vysvetľuje farár. Pomocou je aj potravinová banka z Košíc, ktorá im posúva zeleninu, ovocie či balené pečivo darované známym obchodným reťazcom.
Pekáreň Anton Antol ich zasa zásobuje chlebom, sladkým pečivom či odpadovou múkou, z ktorej varia halušky pre prasiatka.
Podporu dostali aj zo zahraničia. Švajčiarska organizácia Kontakt Hünenberg im pomohla postaviť stajničku a podporuje ich aj pri uskutočňovaní iných zámerov. „V súčasnosti máme rozpracovaný jeden projekt na výstavbu priestorov pre pracovné aktivity. Tohto roku žiadame aj o nové stroje, ako sú cirkulár či fréza. Chceli by sme si tu urobiť aj kováčsku vyhňu, ale to je zatiaľ len vízia budúcnosti,“ nahlas premýšľa aktívny farár a dodáva, že s pomocou sponzorov získali aj traktor či poľnohospodárske náradie, ktoré im uľahčuje prácu na poli.
Muž, ktorý vypadol na Skalke z lezeckej steny, zraneniam podľahol (+FOTO) Čítajte Majú len tri pravidlá
„Požívanie alkoholu v útulku je prísne zakázané. Samozrejme, mali sme prípady, keď si niekto nedal povedať a musel nás opustiť. Sú u nás aj takí, ktorí si prešli liečením a takéto podmienky by im situáciu sťažovali. Jedným z pravidiel je ranná modlitba, druhým pracovný harmonogram, ktorý nedovoľuje premýšľať nad pokušením a treťou zásadou je, že financie si jednotlivci odkladajú k nám. Vziať peniaze a ísť si do krčmy kúpiť alkohol je to najľahšie,“ dodáva Ďurdík s tým, že každý z obyvateľov útulku má svoj finančný kredit, z ktorého sa mu odpočítavajú napríklad výdavky na tabak.
Pri odchode z domova im zostatok vrátia a môžu ho použiť podľa vlastného uváženia.
