ŽIAR NAD HRONOM. Futbalové rozhodkyne už nie sú na slovenských trávnikoch takou raritou ako v minulosti. Tvrdí to Patrícia Bujňáková, ktorá je jednou z nich. Pôvodne chcela futbal hrávať, no príležitosti pre dievčatá v Žiari v tom čase chýbali, skúsila preto úlohu arbitra.
Berie to s rezervou
Začínala ako tínedžerka v okresnej súťaži, dnes ako 22-ročná rozhoduje zápasy piatej ligy. „Je to podobné, len s tým rozdielom, že v 5. lige je futbal rýchlejší a na trochu inej úrovni. Oveľa menej je aj „hukajov“, ale tí sú všade,“ hodnotí rozdiely medzi nižšou a vyššou súťažou.
Pohronie doma víťazne. Kovařík: Urobili sme veľký krok Čítajte Na nepríjemné poznámky a výkriky, či už z ihriska alebo z tribúny, si už zvykla. „Všetko treba brať s rezervou, niektorí sú, čo sa týka emócií, hrozní, iní to neriešia. Neprekáža mi, keď kričia, ale vadí mi, keď len zbadajú, že prišla žena a už sme hentaká a onaká,“ hovorí a dodáva, že sú aj takí fanúšikovia, ktorí ženám s rozhodcovskou píšťalkou nedajú priestor ukázať sa.
„Nás to pritom skutočne baví a nechodíme tam obzerať nejakých fešákov,“ dopĺňa.
Hráčka aj rozhodkyňa
Podobná je aj skúsenosť 20-ročnej rozhodkyne Dominiky Hlaváčovej, ktorá sa objavuje na zápasoch mužov v obciach okresu.
„Nikdy neviete, čo môžete čakať od jednotlivých hráčov, ako vás budú vnímať. Moja pozícia je horšia preto, že som žena. Každý si hovorí, že čo tam chcem, že žene patrí do ruky varecha a nie zástavka,“ zhodnotila pre naše noviny už pred časom. Reakcie, s ktorými sa stretáva, bývajú rôzne, pozitívne aj negatívne.
