BANSKÁ ŠTIAVNICA. Len nedávno otvorili v Banskej Štiavnici predajňu Zero Waste – teda bez obalov. Nakúpiť si tu môžete všakovaké dobroty od lokálnych predajcov či farmárov. Stačí, ak si so sebou prinesiete dózu. Ak náhodou nemáte žiadnu po ruke, nezúfajte. Tovar vám pobalia do papierových vrecúšok. Ako funguje život bez obalov vám prezradí majiteľka obchodíku Mária Zábudlá.
Čo vás inšpirovalo začať so životom bez odpadu?
- Impulzy prichádzali postupne rokmi. Žila som v Londýne a nejaký čas aj v Nemecku, kde som videla, ako funguje separovanie, kompostovanie a šetrenie planéty. Inšpirovala ma Bea Johnson, ktorá je mentorkou a guru Zero Waste vo svete a tiež skupina ľudí, ktorí nabrali odvahu a v Prahe otvorili prvú bezobalovú predajňu, ale aj moje deti, ktorým by som rada ukázala a naučila ich, že o našu planétu sa oplatí starať. Aj keď máme na Slovensku veľa informácii o tom ako separovať či kompostovať, je len málo takých, ktorí to naozaj robia alebo v sebe nájdu odvahu spraviť pre to aj niečo viac.
Ako na nápad žiť bez obalov reagovali vaši najbližší?
- Na materskej dovolenke sa ku mne dostávali informácie o bezobalovom spôsobe života. Do našej rodiny sme to zavádzali postupne, krok za krokom. Zero Waste nie je podľa mňa o nulovej produkcii odpadu, ale o tom, aby sme sa jej čo najviac priblížili. Ešte stále máme čo zlepšovať. Do obchodov chodíme s vlastnými vrecúškami na ovocie, zeleninu, pečivo. Naučila som sa kváskovať, ale napriek tomu kupujeme aj pečivo z miestnej pekárne. Jogurty si aj vďaka môjmu manželovi vyrábame doma, kyslú smotanu však stále kupujeme v plastovom tégliku. Mlieko si od jari do jesene zoženieme priamo od kravičky, no v zime ho kupujeme v obchode a posledné dva mesiace hlavne v sklenených fľašiach. Džemy, zaváraniny či sirupy si tiež vyrábam doma. A teraz, keď máme obchodík, nemusím nakupovať v plastových vreckách už ani strukoviny, koreniny či ryžu.
Muži z útulku pracujú na poli a starajú sa o dobytok. S nápadom prišiel miestny farár Čítajte Vytvára sa aj na Slovensku komunita „bez obalu“ ako napríklad v Čechách?
- Určite áno. Momentálne sa otváral obchodík v Trenčíne, existuje ich niekoľko v Bratislave, v Prievidzi. Postupne registrujem aj obchody s čapovanou drogériou. Jeden je aj v Žiari nad Hronom, ďalší sa bude teraz otvárať v Pukanci, kde budú predávať aj ekologické postreky. Začiatkom mája bola v Bratislave aj veľká Zero Waste konferencia, kde sa naša komunita mohla stretnúť a vymeniť si rady a skúsenosti. Takže naša bezobalová komunita určite existuje, pomaly sa rozrastá a som si istá, že o nás budete počuť čoraz viac.
Ako treba začať v domácnosti, v ktorej chcem skúsiť život Zero Waste?
- Pre každého je tá cesta iná. Niekto si povie radikálne, že od zajtra idem na to. A iným vyhovuje ísť na to krok za krokom. Aj malé kroky, ktoré sa robia postupne, dokážu vytvoriť veľký výsledok. Neskôr určite naberiete odvahu aj na vlastné nádobky na šunku či syr.
Koľko odpadu s rodinou vyprodukujete?
- Omnoho menej než pred pár rokmi. Predtým sme ako 5-členná rodina naplnili 2 zberné nádoby za dva týždne a hádzali sme tam ozaj všetko. Teraz, keď už uvažujeme o tom, aký odpad si do domácnosti pustíme, naplníme jednu nádobu za dva mesiace. Stále pracujeme na tom, aby to bolo ešte menej.
Na akom princípe funguje váš obchodík?
- Nakupujeme tovar z veľkoskladov v 5- až 10-kilových baleniach. Eliminujeme tak množstvo obalov, ktoré by si zákazníci doniesli domov. Môžu si k nám priniesť vlastné obaly, poháre, dózy, do ktorých im tovar navážime. Nemusia sa držať striktne nejakého množstva, ale nakúpia len toľko koľko potrebujú a čo naozaj spotrebujú. Týmto znižujeme aj množstvo vyhodeného jedla z domácností a šetríme tak rodinný rozpočet.
Je o tento druh služby v Banskej Štiavnici záujem? Predsa, je to len malé mestečko.
- O obchodíky, ako je môj, je určite záujem a nie len v Banskej Štiavnici. Aj keď je Štiavnica malá, má vybudovanú silnú komunitu ľudí, ktorým záleží na redukcii odpadu. V meste je tiež komunita debničkového predaja farmárskych výrobkov. Ľuďom tu skutočne záleží na tom, aby sme sa mali lepšie. Pozorujem to aj u mojich zákazníkov, ktorých počet stále rastie. Na začiatku ma podporovala hlavne rodina a priatelia, po tom, ako sa obchodík dostal do povedomia ľudí, začali ho vyhľadávať práve pre jeho zameranie. Máme stálych zákazníkov, ktorí sa snažia o bezobalový spôsob života, tiež zákazníkov, ktorým sa jednoducho páči, že si kúpia len toľko, koľko potrebujú, najmä staršia generácia, ale aj takých, ktorí prídu len raz zo zvedavosti a povedia si, že toto pre nich nie je.
Pár z Rudna nad Hronom cestuje v starej dodávke. Inú dovolenku už nechce (+FOTO) Čítajte Čo si u vás môžu ľudia kúpiť? Aký je váš sortiment?
- Ponúkame rôzne strukoviny, ryžu, vločky, soľ, cukor, sušené ovocie, obilniny, semiačka, mak, orechy, koreniny, bylinky, čaje, kávu, slovenské múky, zaváraniny, rôzny tovar pre bezobalové domácnosti alebo nákupy. Sortiment postupne rozširujeme, vždy u nás nájdete niečo nové.
Zákazníci si na nákup nosia vlastné balenia na tovar. A ak náhodou žiadne nemajú?
- Vždy sa poteším, keď zákazníci prídu nachystaní. Existuje heslo „Do Bez obalu s obalom“, pretože napriek tomu, že im vieme tovar navážiť do papierových vreciek, stále je za tým strom, ktorý musel padnúť. V domácnostiach sa určite nájde množstvo nevyužitých nádob, ktoré môžu na nákup poslúžiť.
Darilo sa vám hneď od začiatku? Či si museli zákazníci na nový spôsob nákupu zvyknúť?
- Začiatky boli aj ťažké, aj milé, aj úsmevné. Asi tak, ako pri všetkom inom a novom. Čoraz viac sa dostávame do povedomia obyvateľstva aj ľudí z okolia. Ponúkame možnosť rozvozu nákupu po Banskej Štiavnici. Ľudia si vlastne z pohodlia domova objednajú, my im tovar nachystáme a po dohode dovezieme, kam si povedia. Najmä pre pracujúcich a časovo zaneprázdnených ľudí je to skvelá možnosť, ako si tento životný štýl udržať alebo ho podporiť. A s nákupmi im ušetríme čas.
Je váš sortiment od miestnych farmárov alebo aj z dovozu?
- Naše produkty sú zmesou slovenskej produkcie, dovozu a farmárskych výrobkov. Spolupracujeme so slovenským mlynom, z ktorého máme úžasné múky rôznych druhov, tiež sú naším dodávateľom strukovín, semiačok. Postupne rozširujeme aj farmárske výrobky. Čakáme na obdobie zberu, keď sa ponuka začne rozširovať o rôzne džemy, sirupy, šťavy. Veľmi radi by sme mali čo najviac lokálnej produkcie, avšak veľakrát to vzhľadom na ceny nie je možné. Slováci sa naučili nakupovať veľa a lacno.
