BANSKÁ ŠTIAVNICA. Grafik z Banskej Štiavnice prinavracia život príbehom na starých fotografiách. „Snímka zachytáva zaseknutý moment z deja,“ hovorí Norbert Píš.
K tomu, aby sa fotografii venoval viac, ho viedol najmä jeho starší brat. Najprv mu pomáhal v tmavej komore s ľahšími úlohami, dnes sám vdychuje život vyblednutým spomienkam zachyteným na foto papieri.
Sila papierovej fotografie
„Keď sa fotilo analógovo, na film, malo to svoje osobité čaro. Užíval som si ten pocit, keď som musel počkať na výsledok. Bolo to tajomné. Dôležitý moment bol zachytený na snímke, ktorá ležala uložená v malej skrinke a čakala kým sa dostane do tmavej komory. A tam, akoby príbeh znovu ožil. Tomu dnes ťažko porozumejú ľudia, ktorí fotia na digitál,“ zamýšľa sa.
Ľudia kedysi brali fotografovanie ako významnú udalosť. Obliekli sa do sviatočných šiat, učesali sa, pripravili a už len čakali na daný moment. Najčastejšie si takto zaznamenávali významné udalosti svojich životov. Tvorili sa pamätné fotografie, svadobné, rodinné či portrétne. „Aj papierová fotka z dovolenky, ktorú si budete stále držať pri sebe, vás môže chvíľami akoby vrátiť späť. Zasa pocítite vlhkosť mora či šum lesa,“ hovorí Norbert Píš.
Nástup digitálnej fotografie podľa grafika devalvuje pôvodný význam fotiek. Stále je optimistom a verí, že ľudia sa naučia mazať fotky a vyberať naozaj len tie hodnotné. Podľa neho si budú stále tlačiť papierové fotografie, aspoň z času na čas, aby sa cez ne mohli akoby dotknúť konkrétnej spomienky.
„Voľakedy sa fotilo na 12-snímkový film a len jedna fotografia z toho bola naozaj dobrá. Potom prišiel 36-snímkový film a tiež tam bol len jeden dobrý záber. Teraz, keď máme karty s obrovskou kapacitou, tiež tých dobrých fotiek neurobíme viac,“ hovorí.
Do Bez obalu s obalom, hovorí Mária, ktorá si v Banskej Štiavnici otvorila netradičný obchodík Čítajte Fotografie majú svoj príbeh
Aj fotografie starnú. Buď sa o ne ich majiteľ dobre nestaral, sú zodraté, prelomené, poškodené, roztrhnuté či špinavé, alebo pôsobením svetla postupne vybledli.
„Spoločne s Evkou Škarbovou, grafičkou a reštaurátorkou, vraciame život starým fotografiám. Keď sa nám to podarí, tie emócie sú naozaj veľmi silné, pretože fotografia s príbehom je pre nás ešte väčšou výzvou a vtiahne nás hlboko do deja,“ spomína na pani, ktorá mu priniesla fotografiu svojej maminky na bicykli. Žene už pritom vôbec nebolo vidieť do tváre.
„Upozornil som ju, že mi práca zaberie veľa času a že výsledok môže byť rozpačitý. Povedala, že aj napriek tomu to mám skúsiť. Aj bicykel na fotografii má pre ňu naozaj veľkú hodnotu, pretože jej pripomína ťažké detstvo jej mamky. Starý otec strávil šesť rokov na nútených prácach, pretože nebol pohodlný pre vtedajší režim. Žili vo veľkej chudobe. Jej mamka túžila po bicykli, tak jej ho otec kúpil. Za posledné peniaze. To bolo pre mňa tak silné, že som bol ochotný urobiť aj dvojnásobok,“ hovorí Norbert Píš s tým, že viaceré fotografie ukrývajú hlboké príbehy. Niekedy veselé, inokedy trpké.
Niektorí chcú kazy zachovať
Pri vytváraní replík starých fotografii má grafik rešpekt. Uvedomuje si, že akákoľvek zmena zasiahne aj do ľudských spomienok, preto musí byť presný, precízny a zodpovedný.
Pár z Rudna nad Hronom cestuje v starej dodávke. Inú dovolenku už nechce (+FOTO) Čítajte Vytvoril už aj repliku fotografie, ktorej úplne chýbala tvár. Od zákazníčky si vypýtal inú fotografiu z toho istého obdobia a vložil tam konkrétne črty tváre. Našťastie boli obe zachytené s identickým uhlom pohľadu.
„Vytvoriť zväčšeninu je niekedy veľký problém, záleží to aj od toho, o koľko sa fotografia zväčšuje. Čím viac, tým sú viditeľnejšie aj jej nedostatky. Dokonca vidieť aj štruktúru papiera,“ vysvetľuje a dodáva, že niektorí chcú zachovať autenticitu a ponechať na nej aj praskliny. Iní sa zasa chcú pozerať na hlboký pohľad v očiach blízkej osoby, ktorá tu už nie je. Vtedy odstránia všetky kazy a prinavrátia fotografii pôvodnú podobu.
