OSTRÝ GRÚŇ. Edukačný cestovateľský sprievodca pre deti motivuje aj rodičov, aby so svojimi ratolesťami trávili viac času. Ostrogrúnčanka Katarína Segetová pripravuje tretí diel knižky, v ktorej mapuje krásy Dolného Pohronia.
„Tentokrát precestujú túlavé topánočky Hugo a Grétka obce Voznica, Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica a Hronský Beňadik. Nie však na pešo, ale na plťke,“ prezrádza autorka.
Hľadá zaujímavosti
Vlani vymyslela autorka túlavé topánočky Huga a Grétku, ktoré na svojich cestách zažívajú rozprávkové dobrodružstvá. V prvej časti prešli celú Kľakovskú dolinu, v druhej cez Žarnovicu a teraz prejdú šesť obcí Dolného Pohronia,“ približuje. Kniha zachytáva najzaujímavejšie kultúrne podujatia či prírodné pamiatky miesta. „V Žarnovici šli topánočky vlakom a našli zranenú kozičku, ktorú nakoniec odovzdali v miestnom Zveroparku,“ hovorí s tým, že okrem bežných a všetkým známym atrakciám sa snaží hľadať aj také, ktoré sú záhadou aj pre tamojšie obyvateľstvo.
„Napríklad v Kľakovskej doline je neustále vystrekujúci gejzír, ktorý má geotermálnu vodu podobnú tej v Sklených Tepliciach a vie o ňom len málokto,“ dodáva.

Dizajn knižiek sa nemení
„Knižočka pre deti je stále rovnaká. Mení sa len farba obálky a rozprávka z putovania inou časťou krajiny. Jej súčasťou sú aj farebné nálepky,“ objasňuje šikovná autorka. Celého sprievodcu vytvára sama. Od napísania príbehov, cez fotografie konkrétnych lokalít až po distribúciu. S grafikou jej pomáha manžel.
„Často sme chodievali po Slovensku na turistiku. Na recepcii nám dali do ruky sotva nejaký letáčik. A keď pršalo, nemali sme s deťmi čo robiť,“ hovorí a dodáva, že keď jedno dieťa zo sto vytiahne táto knižka do prírody, berie to ako úspech.

Putovali aj do škôl
Bedekre distribuuje autorka na viaceré miesta, ale tvrdí, že bez podpory veľkých firiem a obcí by to bolo oveľa náročnejšie.
„Na prvý stupeň základnej školy v Žarnovici chceli zakúpiť sprievodcu pre všetky deti. Niektorí rodičia a ani škola si to však nemohli dovoliť, preto som im našla sponzorov,“ objasňuje Segetová s tým, že miestni podnikatelia si „adoptovali triedy“ a zafinancovali tak nákup kníh.