NOVÁ BAŇA. Dvadsaťročný záložník Samuel Budinský neprežil práve najideálnejšiu sezónu 2017/2018. Talentovaný hráč prišiel v zime z treťoligovej Novej Bane do MFK Zvolen, s ktorým sa mu nepodarilo udržať druhú ligu.
Predtým obliekal aj dres Pohronia. Budinský zažil pod Pustým hradom premiéru v druhej najvyššej slovenskej súťaži. Jeho doteraz najväčším úspechom je dorastenecký majstrovský titul so Spartakom Trnava.
Kto vás priviedol k futbalu a od koľkých rokov ho hrávate?
– Futbal hrávam od šiestich rokov. Ako malý chlapec som chodil s ocinom na ihrisko. Raz mi kamarát povedal, že hráva za Novú Baňu, tak som išiel na prvý tréning a odvtedy som ostal pri futbale.
Ste odchovanec Novej Bane, ktorí tréneri stoja za vaším futbalovým vzrastom?
– Ako prvý tréner ma viedol Igor Noško z Novej Bane, potom pán Víglaský a hlavne by som sa chcel poďakovať pánovi Brodzianskemu, ktorý ma trénoval ako posledný v Novej Bani.
Hráte v strede poľa. Odjakživa ste chceli pôsobiť na tomto poste alebo sa to vyvíjalo postupne?
– Začínal som ako brankár. Vždy som mal rád loptu a vždy ma to ťahalo viac do poľa. Potom ma tréner zaradil do stredu zálohy a tento post mi ostal až doteraz.
Andrej Suchý vybojoval dve zlatá. Medaily už nepočíta, ale váži. Jeho zbierka má 7 kíl Čítajte Kedy prišiel ten zlom, že do brány už viac nie?
– Keď som mal 12 rokov, tak som ešte chytával, od 13 rokov som šiel do stredu zálohy.
Bola to pre vás veľká zmena z brány sa posunúť do stredu ihriska?
– Áno, bola to veľká zmena, ale vtedy som to nijako špeciálne nevnímal, bol som chlapec, chcel som hrať futbal. Kde ma dali, tam som bol.
Krátko ste pôsobili aj v popredných slovenských kluboch Spartak Trnava a v Podbrezovej, Banskej Bystrici. Ako spomínate na toto obdobie?
– V Trnave to bolo najlepšie obdobie v doraste, stali sme sa majstrami Slovenska. Tam sa mi páčilo, v Spartaku som bol rok a pol. Potom som išiel do Podbrezovej, kde som mal mierne nezhody s trénerom, tak som po pol roku odišiel do Banskej Bystrice. Pod Urpínom som pôsobil tiež rok a pol. Potom som sa vrátil domov do Novej Bane, kde som začal hrávať za mužov.
Dorastenecký titul s Trnavou možno považovať za váš doterajší najväčší úspech?
– Presne tak, je to môj najväčší úspech doposiaľ.
Hrali ste aj za Pohronie, naposledy za MFK Zvolen. Oba tímy bojovali v druhej lige o záchranu. Pohroniu sa to podarilo, Zvolenu nie. Sledovali ste výkony Pohronia?
– Sledoval som ich. Po prvej časti sezóny sme vo Zvolene boli ešte pred Pohroním. V zime sa Pohronie kvalitne posilnilo, odohralo dobré zápasy. Doma mali skvelú bilanciu, tam boli veľmi silní.
Ako hodnotíte vzájomný jarný zápas Pohronia so Zvolenom? V prvom polčase sa MFK dostal iba raz na polovicu súpera. Celkovo Zvolen vtedy odohral katastrofálny zápas... Nastúpili ste proti bývalému klubu, bol tento zápas pre vás špecifický?
– Nevnímal som to z tohto pohľadu, že predtým som obliekal dres Pohronia. Bol to však ťažký zápas, už len z toho hľadiska, že my sme sa pred zápasom v šatni rozhodovali, či vôbec na zápas nastúpime. Nevedeli sme ani pár minút pred zápasom, či vôbec ideme hrať. Finančné problémy Zvolena boli už v tej dobe veľké. Nakoniec sme sa rozhodli, že zápas odohráme, ale tak to aj vyzeralo na ihrisku....
Ako hodnotíte jarnú časť druhej ligy v MFK Zvolen?
– Prvý jarný zápas sme odohrali v Spišskej Novej Vsi, ktorý sme vyhrali 1:0. A odvtedy sa nám vôbec nedarilo, nevyhrali sme už ani jeden zápas. Nechcem riešiť, ako to je v klube, ale odrážalo sa to na našich výkonoch. Hráči, ktorí mali väčšie výplaty, odišli. Prišli sme do Zvolena my, menej skúsení hráči.
Jarná časť bola z pohľadu MFK Zvolen nevydarená. Ako ste spokojný so svojimi výkonmi?
– Nastupoval som na kraji zálohy, čo nie je veľmi môj post, ani som sa na tejto pozícii necítil dobre. Herne to nebolo zlé, len som nedával góly a ťažko som si zvykal na pozíciu krajného záložníka. Mám 1,90 metra, nemám taký pohyb, aby som na čiare jazdil. Bola to moja prvá sezóna v druhej lige, z tohto pohľadu a z pohľadu hry som spokojný. Nie som však spokojný najmä s mojou produktivitou. Nedal som ani jeden gól, na žiadny som neprihral. Nevedel som sa do toho dostať, nedostával som sa do šancí. V posledných kolách, napríklad proti Žiline B, som mal nejaké šance, ale dovtedy som sa nevedel presadiť.
Druhú ligu sa Zvolenu nepodarilo zachrániť, v čom vidíte hlavné príčiny neúspechu vy?
– Bolo to najmä kvôli finančným problémom. Nosní hráči odišli po jesennej časti. Zo skúsenejších hráčov ostali kapitán Kotora, Patrik Gábriš a Peter Lupčo, ktorý dostával menej príležitostí. Mali sme to ťahať my mladí a menej skúsení. To bolo podľa mňa hlavnou príčinou neúspechu.
Facebookom sa šíria lži, že MFK Zvolen bude hrať IV. ligu, nezakladajú sa na pravde Čítajte Aká bola nálada v kabíne a celkovo v tíme, keď už bolo jasné, že záchrana druhej ligy sa nepodarila?
– Už keď som prišiel počas zimy do Zvolena, nechápal som, koľko veľa nových hráčov prišlo. V úvode sme prišli do šatne, pozdravili sme sa a čakali sme na tréning. Vôbec sme sa medzi sebou nebavili. Neboli sme dobrá partia.
