BANSKÁ ŠTIAVNICA. Rodný dom Deža Hoffmana v Banskej Štiavnici zrenovujú. Po opravách ho chcú majitelia využívať netradičným spôsobom. V jednej časti zriadia pamätnú izbu a v ďalšej vytvoria apartmán pre návštevníkom, ktorí sa akoby prenesú v čase a prídu na návštevu k Dežovi domov. Na rekonštrukciu stavby aktuálne získali 15-tisíc eur z programu ministerstva kultúry.
Interaktívne ubytovanie
„V prednej časti, v otvorenej miestnosti, by sme chceli vytvoriť výstavu z predmetov, ktoré s Dežom súvisia alebo ich vlastnil. Náš nápad realizácie pamätnej izby sa páči aj jeho dcére Dolores, ktorá prisľúbila, že nám venuje nejaké súčasti z jeho pozostalosti, možno fotky,“ hovorí Šimon Martin Šafařík, mladík, ktorý vlastní Dežov rodný dom.
V zadnej časti chcú vybudovať apartmán pre hostí, ktorí by mali voľný prístup aj do pamätnej izby.
„Chceme, aby mali ľudia pocit, že sú na návšteve u neho doma. Bude to také interaktívne ubytovanie,“ objasňuje majiteľ nehnuteľnosti a dodáva, že ak bude o tento netradičný spôsob ubytovania záujem, mohli by pridať aj druhý apartmán v podkroví domu.
„Prioritou je však pre nás Dežova pamätná izba. Zaujímavou je aj zadná pivnica, ktorá je typická pre staré štiavnické domy. Tieto priestory by sme chceli nasvietiť a vystaviť tam jeho fotografie,“ približuje plány, ktoré chce čím skôr uskutočniť Šafařík. „Medzi apartmánom a múzeom by sme vytvorili dlhu chodbu. V týchto priestoroch bola kedysi takzvaná čierna kuchyňa, kde sa varilo na otvorenom ohni,“ dodáva.
Pamiatkari preverujú obnovu chaty pri tajchu Čítajte Dom má svoju históriu
Stavba má podľa majiteľa asi 250 rokov a za ten čas ju už vlastnilo niekoľko majiteľov.
„Jedni ho využívali ako ubytovanie pre študentov, ale starí Štiavničania si to tu pamätajú skôr ako „Lackovu krčmu“. Ešte predtým sa tu narodil Dežo Hoffman,“ približuje Šafařík.
Pestrú minulosť domu možno vidieť aj na niekoľkých vrstvách omietok či na ošúchanej drevenej podlahe.
„Od ministerstva kultúry sme dostali príspevok 15-tisíc eur. Máme tam aj čiastočnú spoluúčasť. Tento rok z toho spravíme dosť veľa a budeme žiadať aj o ďalšie granty,“ vysvetľuje a dodáva, že tento rok dom dokončia tak, aby sa v ňom dalo normálne fungovať, kúriť a bývať. Natiahnu všetky siete, kompletná obnova čaká aj vnútornú a vonkajšiu fasádu.
Jediné Dežovo múzeum
Múzeum Deža Hoffmana v Banskej Štiavnici by malo byť jediným svojho druhu na svete, hoci podobná iniciatíva vznikla aj v Žiline.
Dežo Hoffman bol človek, ktorý sa narodil v Banskej Štiavnici, no presadil sa za hranicami Slovenska. „Môže byť inšpiráciou pre ľudí, ktorí chcú niečo dosiahnuť a niečo za sebou zanechať, ale neveria si. Ak ich odrádzajú nejaké okolnosti, príbeh Deža je tak fascinujúci a inšpiratívny, že by ho mali spoznať,“ zamýšľa sa iniciátor zámeru.
„Keď sa Dežo dostal do Žiliny, pracoval v stánku s novinami a knihami, ale pričuchol si tam už aj k filmu. Odtiaľ odišiel na stáž do Prahy, kde pracoval aj v divadle u Wericha a Voskovca, potom sa dostal do Paríža. Celý jeho životný príbeh veľmi gradoval,“ pripomína Šafařík.
Fotil vojnu aj hviezdy
Z Paríža odišiel ako vojnový kameraman do Etiópie nakrúcať inváziu Mussoliniho. Pred vypuknutím španielskej občianskej vojny nakrúcal protestnú olympiádu v Barcelone a po jej vypuknutí sa stal jedným z členov novinárskeho štábu. „Potom sa dostal do Anglicka, postupne do Londýna a tam rozbehol svoju kariéru ako fotograf,“ prezradil Šafařík.
„Pracoval pre jeden časopis, ktorý uverejňoval rebríčky hitparád. Do redakcie dostali list od fanúšičky z Liverpoolu či by nemohli napísať niečo o jej obľúbenej kapele The Beatles, o ktorej nikto nevie. Dežo polroka presviedčal vydavateľa, a ten ho nakoniec za nimi poslal. Strávil s nimi tri dni a už vtedy vznikli také fotky, ktoré sa dodnes používajú. Tam sa to celé odštartovalo. Začal fotiť The Beatles, The Rolling Stones, Jimiho Hendrixa, Louisa Armstronga, Charlieho Chaplina či Marilyn Monroe,“ vymenoval.
Fanúšikovia populárnej hudby môžu Dežovi poďakovať aj za to, že do Bratislavy priviedol množstvo významných kapiel.
