BREHY. Celý život pracuje s hlinou. Remeslu sa priúčal od svojho otca Štefana. Venuje sa hlavne hrnčiarstvu, výrobe keramiky, ale na požiadanie zhotoví aj hlinené fajky – štiavničky. Každému, komu podaruje takúto fajku, však povie: „a nefajčite!“.
Remeslu priúčajú aj deti
Pozitívny pán z Brehov ležiacich kúsok od Novej Bane – Ján Fiala – žije v obci so svojou manželkou.
Obaja životy zasvätili práci s tradičným remeslom a snažia sa udržiavať a zachovať zvyky aj pre ďalšie generácie. „S manželkou chodíme robiť tvorivé dielne pre deti. Pri mne si môžu vyskúšať prácu na hrnčiarskom kruhu, a pri nej zasa vytvoriť náramok priateľstva,“ hovorí Ján Fiala.
Ľudí podľa jeho slov tradičné remeslá stále zaujímajú. Chcú si vyskúšať prácu s hlinou, naučiť sa točiť na kruhu. Na jarmoky si tiež hrnčiar nosí prenosnú piecku, aby mohol výrobky na mieste vypáliť.
Fajky ako koníček
Keďže je vyučený strojár, na výrobu štiavničiek, ktorými sa, ako už názov napovedá, preslávila Banská Štiavnica, si zhotovil špeciálny prenosný stroj.
„Hlina sa natlačí do formy, z ktorej sa odleje požadovaný tvar fajky. Potom sa vloží do hrnca spolu s píleninou, ktorá nehorí, ale tlie a vypáli sa za päť hodín. Vyrábam najmä tradičné zadymované štiavničky, ale už som skúšal aj iné tvary a aj také s použitím glazúry. Tvorím si aj svoje prototypy,“ prezrádza remeselník a dodáva, že hlineným fajkám sa venuje len popri práci, skôr ako koníčku a keď si o ne niekto požiada.
Hlinené fajky majú dlhú životnosť, len treba dať pozor, nech sa nerozbijú. Z hliny sa vytvorí len hlavička fajky, ktorú treba ešte pred vypálením detailne opracovať, aby nebolo vidieť spoj. Na to, aby bola fajka kompletná je potrebný ešte pipasár alebo náustok, ktorý remeselník zhotovuje tiež, ale z dreva. Na označenie používa svoj emblém. „Fajka je vraj zdravšia ako cigarety, aj keď ja nie som zástancom fajčenia,“ pripomína.
Detský bedeker má pokračovanie Čítajte Tajomstvá majstrov
Zbierku štiavničiek, ktorých výrobou sa v 19. storočí preslávila najmä banskoštiavnická dielňa Karola Zachara, ochraňuje aj Slovenské banské múzeum.
„Štiavničky sa údajne vyrábali z viacerých druhov hliny, ale to si každý fajkár zobral so sebou do hrobu. Takéto informácie sa nepíšu ani v literatúre. Aj ja som si musel sám vyskúšať a vymyslieť, aká hlina je na výrobu fajok najlepšia,“ dodal Fiala.
„Ľudia na jarmokoch dnes obdivujú, aké je to všetko krásne, ale nikto nevidí, koľko hodín úsilia sa za daným výrobkom ukrýva. Potom sa im všetko zdá byť drahé, ale v tomto prípade nejde o pásovú výrobu. Aj preto chodím všade so svojím strojom a s hrnčiarskym kruhom a vyrábam priamo na mieste,“ približuje Ján Fiala s tým, že okrem vybavenia a náradia si vždy so sebou pobalí aj dobrú náladu.
Ľuďom takto pomáha plniť si sny, nie každý si totiž predtým mohol vyskúšať prácu na hrnčiarskom kruhu.
