NOVÁ BAŇA. Heligónka v sebe ukrýva nádherný odkaz predkov, dych histórie a dušu ľudových piesní. Už viac ako tridsať rokov sa v regióne konáva výnimočné hudobné podujatie – Novobanskí heligonkári, ktoré je známe široko-ďaleko. Aj to je dôvod, prečo sa v Základnej umeleckej škole v Novej Bani už pred štyrmi rokmi rozhodli, že hru na heligónku zahrnú do svojej ponuky.
„Heligónka sa na umeleckých školách vyučuje len zriedka. Skôr v podobe krúžkov. My sme sa však rozhodli, že to skúsime a musím prezradiť, že je o ňu veľký záujem,“ hovorí Adriana Kráľová, učiteľka heligónky v Základnej umeleckej škole v Novej Bani.
„Heligónka je celkom iný nástroj ako akordeón, aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá. Naša pani riaditeľka nemala pedagóga, ktorý by vedel vyučovať hru na heligónke a keďže som vždy inklinovala k folklóru, tak sme sa zhodli na tom, že sa na nej cez prázdniny naučím hrať a od septembra otvoríme prvú triedu. Podarilo sa to,“ prezrádza Kráľová.
Rodičia sa tešia, starkí sú dojatí
Tajchom venoval Michal sedem rokov. Chystá knihu o banskoštiavnickej vodohospodárskej sústave Čítajte Hneď od začiatku zaznamenali veľký záujem. Každoročne naplnia triedu so šestnástimi deťmi, ktoré si chcú podmaniť tento hudobný nástroj a veru, darí sa im to. Osnovy sú pre heligónku len na štyri roky, čo úplne stačí, pretože na tomto nástroji je vidieť rýchle napredovanie, čo deti motivuje, rodičov teší a starých rodičov dojíma.
„Heligónka nie je ťažký nástroj, odporúčam každému, kto sa chce naučiť na niečom hrať, je veľmi vďačná,“ dodáva učiteľka. „Raz za mnou prišiel 73-ročný pán, ktorý sa chcel naučiť hrať na akordeóne alebo na heligónke,“ spomína na trochu kuriózny prípad.
Učiteľku tešilo, že z neho bolo cítiť vďačnosť. „Každý deň bral ako Boží dar a poctivo trénoval, aby mohol hrať pre svoju malú vnučku, ktorá mu do zvukov heligónky krásne spievala,“ opisuje Kráľová.
Heligónky od lokálneho výrobcu
V škole majú dva nástroje od Tibora Číka priamo z Novej Bane. Ten heligónky najskôr len opravoval, no v súčasnosti ich už kompletne vyrába pod vlastnou značkou.
Učiteľka hry na heligónku neodporúča kupovať staré nástroje, lebo ich treba stále opravovať. „Vždy radím rodičom detí, nech si dajú vyrobiť nový nástroj,“ hovorí.
Veľa detí začína s hraním na plastových heligónkach a až postupne, keď sa im nástroj vryje pod kožu, si dajú vyrobiť vlastný nástroj – väčšinou práve u tunajšieho výrobcu. Všetci v tom vidia najmä výhody, lebo majster pracuje tak, aby bol inštrument kvalitný a nekazil sa. Záleží mu na produktoch, a to je pre neho zároveň najlepšou reklamou.
Oprave heligóniek sa začal venovať popri svojej práci, dnes ich poskladá až do posledného dielika. „Nakoniec sa táto práca pre mňa stala prioritou a začalo ma to baviť. Asi aj preto to robím už viac ako dvadsať rokov,“ hovorí s úsmevom Tibor Čík, výrobca heligóniek z Novej Bane.
Dobre vyladiť nástroj je skutočný kumšt
Za výrobou inštrumentu sa skrýva množstvo hodín strávených v dielni. „Vymyslieť kabátik nástroja – teda to, čo ľudia na prvý pohľad vidia, nie je to najnáročnejšie. Dôležité je vyriešiť mechanickú časť, vybrať hmatníky, hlasy a dobre nástroj naladiť, čo je ozaj kumšt,“ prezrádza Čík.
Prvú heligónku vyrobil pre suseda, ďalšia išla do umeleckej školy. Hovorí, že sa učí celý život a že najviac ho vpred posúvajú ohlasy zákazníkov a najmä kritika, z ktorej si berie vždy to dobré. Keď začínal, ešte internet nefungoval tak ako dnes, a preto tvoril systémom pokus – omyl. „Človek musí byť vnímavý, pretože už je naozaj všetko vymyslené, len sa musíme naučiť, ako dané veci použiť a spojiť v jedno,“ dodal.
