HORNÁ VES. Hoci futbalové začiatky majú v obci Horná Ves neďaleko Kremnice zdokumentované už pred druhou svetovou vojnou, TJ Inter Horná Ves s týmto názvom píše svoju históriu od roku 1968. Uplynulú sobotu oslávil klub okrem čerstvého majstrovského titulu aj okrúhlu päťdesiatku.
„Prišla generácia chlapcov, ktorí hovorili, že by sme mohli založiť futbalový klub. Slovo dalo slovo a začali sme trénovať a hrávať nesúťažne priateľské zápasy po celom okolí,“ spomína Ján Považan, ktorý je jedným z kronikárov klubu a desiatky rokov pôsobil aj ako jeho hlásateľ.
„Zaujímavosťou je, že keď už sme boli v súťaži, po vylosovaní, vtrhli k nám Rusi, a tak sa začiatok odložil o tri týždne,“ hovorí. Na prvý zápas smeroval vtedajší mančaft do Kosorína a priniesol domov prvú výhru – 1:0.
Inter verzus Inter
Treťoligistom sa nedarilo, Š. Bane a L. Vieska bodovali. Horná Ves majstrom oblasti Čítajte Okrem postupov tímu do vyšších súťaží sa dnes pamätníkovi vybavuje aj prvý ženský zápas široko-ďaleko, keď za Hornú Ves v máji 1970 nastúpili proti výberu okresu aj dievčatá z neďalekej Bartošovej Lehôtky.
„Prišlo sa naň pozrieť asi 600 ľudí, to nebola maličkosť,“ spomína si. Za pamätný moment považuje aj zápas hornoveského Interu proti Interu Bratislava, ktorého funkcionárov vtedy presvedčili, aby si do obce prišli zahrať. „Boli sme za nimi na štadióne v Bratislave a nedávali sme tomu veľkú šancu, no čoskoro nás čakal telefonát, že sa u nás zastavia cestou zo sústredenia. Prekvapilo nás to, bolo treba pripraviť hraciu plochu, vlajočky sme dali vyrobiť až na Záhorí, pričom ešte krátko pred zápasom sme ich nemali,“ hovorí a pridáva nečakanú pointu. „Namiesto do Hornej Vsi u nás ich poslali do Hornej Vsi pri Prievidzi,“ smeje sa pri tejto spomienke.
Hoci zápas miestni hráči prehrali 0:11, prvých pätnásť minút nepustili hostí k žiadnej väčšej akcii a hrali 0:0. „Bola to veľká sláva, 750 divákov.“
So súčasným štandardom sa nedá porovnať ani vtedajšia práca hlásateľa. Tribúnu v tom čase ihrisko ešte nemalo, a tak Ján Považan odbiehal z ihriska hlásiť prostredníctvom rozhlasu na obecný úrad.
„Výnimoční sme boli aj tým, že sme mali časomieru na ihrisku – urobili sme ju z plechu, v hračkárstve som kúpil hodiny, ktoré sa dali nakrútiť. Ale, keď nejaký chlap na zábradlí buchol, tak to prestalo ísť,“ smeje sa dnes.
Sprchy? Musel stačiť lavór
Najviac zápasov za Inter Horná Ves odohral Ján Kasza, v klubových tabuľkách pri jeho mene svieti číslo 464. Strelil 149 gólov, čo je druhé miesto v dejinách klubu. „V tomto ročníku ma predbehol súčasný hráč - Bystrík Neuschl (152 gólov – pozn. red.), no on je útočník, ja som bol záložník. Každý gól ma tešil, samozrejme, viac také, čo rozhodovali – čo sa týkalo postupu, ale aj v boji o záchranu. Futbal je vrtkavý,“ spomína bývalý hráč z čela štatistík.
Ján Kasza začínal v kremnickom doraste ako 17-ročný, neskôr však ostal dlhé roky verný práve rodnej obci. „Vtedy tu bolo len krátke ihrisko, potom sa predlžovalo, bolo to tu zavezené škvarou. Keď popršalo, tak to bolo hrozné. Borili sme sa v mazľavom blate. Mali sme jedno z najhorších ihrísk v súťaži,“ vracia sa k svojim futbalovým začiatkom.
Šatne v tom čase úplne chýbali, mužstvo malo vyčlenenú malú miestnosť v priestoroch úradu susediacu s obecnou knižnicou. „Sprchy? O tých sme mohli len snívať. Po zápase nás čakal lavór s vodou alebo sme sa ošpliechali v potoku,“ usmieva sa nad zázemím, ako si ho pamätá ešte z 80. rokov.
Myslí si však, že napriek horším podmienkam bol v minulosti zápal ľudí pre dedinský futbal väčší. „Viac ním žili. Teraz už má mládež iné záujmy, mladí chlapci chodievajú robiť do zahraničia, nestíhajú to. Existuje aj veľa iných možností, ktorým sa dnes mladí môžu venovať,“ hodnotí.
Futbal v obci je vždy o ľuďoch
Začínal ako hráč, no vyskúšal si aj prácu trénera či funkcionára klubu. Práve meno Dušana Reitera zaznieva opakovane, keď sa starších i mladých hornoveských futbalistov pýtame na starostlivosť o infraštruktúru a zázemie.
„Keď som ukončil kariéru v Kremnici, presunul som sa do Hornej Vsi. Bolo to asi v roku 1983. V tom čase som pracoval na úrade, povedali mi, budeš robiť na schôdzach aspoň zápisnicu ako tajomník. Pomaly to ale prešlo do systému, že všetky úlohy som dával sám sebe. Po rokoch sme upustili od oficialít a dnes schôdzujeme v miestnej krčme, kde si sadneme dvaja – traja a rozdelíme si úlohy,“ hovorí o tom, ako sa dostal k angažmá pri organizovaní futbalového diania v Hornej Vsi.
Spomína si na roky, keď bolo ihrisko v zúfalom stave. „Zlom nastal vtedy, keď sme vybudovali zavlažovanie a kúpili poriadnu kosačku,“ objasňuje, ako sa v obci dočkali skutočného trávnika. „Ako pre hráča a už aj tajomníka je pre mňa pamätným momentom prvý postup do krajskej súťaže. Keď sme vyhrali posledný zápas a chceli sme sa ísť fotiť, nemali sme ani poriadne dresy. Museli sme si ich požičať - v tom čase - zo Závodu SNP. Naše ihrisko bolo v takom stave, že oblastný futbalový zväz nahlásil ako postupujúceho druhého v tabuľke – Lovču. My sme museli tvrdo zabojovať na diplomatickom poli, aby sme krajskú súťaž vôbec hrali,“ pripomína Dušan Reiter.
Ďalšou nezabudnuteľnou chvíľou je preňho druhý postup mužstva do piatej ligy v čase, keď v tíme pôsobil aj ako tréner.
Ostávajú v okresnej súťaži
Dlhoročný funkcionár a tiež sponzor klubu si myslí, že futbalu sa darí vtedy, keď sa stretne pár ľudí, ktorí okolo seba dokážu vytvoriť kolektív, stmeliť ho a udržať.
„Boli aj časy, keď sme ostali dvaja a hrozilo, že sa to zosype, no stačilo osloviť tých správnych ľudí. Dôležité je aj to, že futbal u nás funguje na amatérskej úrovni. Hoci sme mali hráčov, ktorí potrebovali častejšie natankovať auto, ktorým sa pokazila chladnička a potrebovali na jej opravu, platený za futbal nebol nikto,“ hovorí.
Dnes ho teší, že partia v mužstve sa zomkla okolo Vladimíra Širáňa a sú to väčšinou hráči, ktorí spolu hrávali už od detstva. Mrzí ho, že v obci nemajú toľko detí, aby mohli vytvoriť mládežnícky tím, čo je jedna zo základných podmienok pre postup do vyššej súťaže.
„No je to aj o infraštruktúre, boli by nutné zmeny – rekonštrukcia šatní, vybudovanie vstupu pre hostí a ďalšie veci, ktoré sme nevedeli v tak krátkom čase zabezpečiť. Vyššia súťaž by pre nás bola náročná aj po finančnej stránke,“ vysvetlil, prečo TJ Inter Horá Ves ostáva po úspešnej sezóne hrať aj ďalej okresnú súťaž.
