BANSKÁ ŠTIAVNICA. Už ako malý chlapec sníval, že bude robiť grafiku. Podarilo sa mu to, ale až o čosi neskôr. Najprv však musel objaviť zázrak ukrytý v prachu a v hline.
„Odbor grafika na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave bol už plný. Musel som sa preto rozhodnúť pre niečo iné. Po dlhšom váhaní som si zvolil štúdium keramiky,“ prezrádza akademický sochár Vladimír Oravec, ktorého vďaka náhode dnes všetci poznajú ako umelca z Banskej Štiavnice, ktorý vytvára netradičné výtvory z pálenej hliny.
„Na začiatku som o keramike nevedel absolútne nič. V hlave sa mi vytvárala predstava o nejakých tanieroch či maľovaných džbánoch,“ hovorí.
Počas strednej si k práci s hlinou vytvoril hlboký vzťah. Zamiloval si ju a nakoniec si už ani nevedel prestaviť, že by robil niečo iné. Následne vyštudoval Vysokú školu umeleckého dizajnu v Prahe, kde získal titul v odbore keramika – porcelán.
Ostalo jedno voľné miesto

Sochár rád tvorí výrobky z hliny zachytávajúce krásu mesta, v ktorom žije takmer celý život. Posledné dva mesiace venuje väčšinu svojho času reštaurovaniu reliéfov z múru na Radničnom námestí, ktoré znázorňujú povesti o vzniku Banskej Štiavnice s permoníkmi, s jašteričkami s kúskami zlata, no aj podobizne osobností z histórie, ktoré sa podieľali na formovaní banského mesta.
„Kvôli vlhnutiu múrov naproti miestnej historickej radnici som musel demontovať všetky reliéfy, ktorých som autorom. Do konca júna ich však plánujem opäť všetky nasadiť na pôvodné miesto,“ prezrádza sochár. Plánuje v centre mesta tvoriť aj ďalej. „Na opornom múre ostalo ešte jedno voľné miesto, kde by som chcel urobiť posledný reliéf,“ hovorí umelec.
Fontány aj okrasné dózy
Jeho tvorba je rôznorodá. Tvorí do interiéru aj do exteriéru. Na objednávky modeluje prekrásne záhradné fontány, majestátne schodiská, ba dokonca keramické dlaždice, ktoré farbí glazúrami. Zaujímavé sú aj jeho keramické maľby.
Dopyt po jeho dielach je nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. „V Štiavnici u vodohospodárov stojí jedna z mojich fontán. Ďalšia je pred onkologickým centrom v Bratislave,“ vymenúva autor a dodáva, že veľké množstvo jeho výrobkov krášli súkromné záhrady či interiéry domov. Jeho umelecké skvosty ste mohli vidieť na individuálnych výstavách v Banskej Štiavnici či v Piešťanoch. Na kolektívnych sa zúčastnil aj za hranicami Slovenska. „Ako jeden z autorov som vystavoval v Monaku či v Anglicku,“ hovorí. Ešte v osemdesiatych rokoch predvádzal svoje plastiky aj v Japonsku, neskôr v Nemecku či v Prahe.

Ateliér má ukrytý v zeleni
Vladimír Oravec sa zúčastňuje sympózií, mesačných pobytov, kde pracuje so študentmi vysokých škôl zameraných na výtvarné umenie. „Vytvárali sme napríklad červenú kresbu po zuboch bagra, ktorý doloval hlinu. Sú to také letné aktivity, ktorých sa zúčastňujem s radosťou,“ prezrádza.
Domček, v ktorom má svoj ateliér, je pred očami návštevníkov dobre ukrytý. Okolo neho rastú stromy, kvety, poskytuje pritom výhľad na banské mesto. V záhrade sa na vás kde-tu pozerajú netradičné diela – sochy s nádychom mystiky.
Sochár tvorí aj na objednávku pre zákazníkov, ktorí za ním prídu už s konkrétnou predstavou. Do každého diela však vloží niečo svoje. Ako sám hovorí, pri tvorbe potrebuje istú voľnosť, čo musia jeho zákazníci rešpektovať. Či sa pri tvorbe uberá správnou cestou mu prezrádzajú jeho dve ženy, ktoré sú tiež z fachu. Prvou je manželka – grafička a druhou dcéra, ktorá absolvovala výtvarnú školu. Po kom však podedil talent on sám, nevie. Bol prvým v rodine, ktorý sa začal venovať umeniu.