ŽIAR N. HR./TATRY. Rodáčka zo Žiaru nad Hronom robí to, čo ju napĺňa. Odišla bývať do Vysokých Tatier, kde turistom ukazuje tie najkrajšie zákutia našich dominánt.
Vysoké Tatry jej prirástli k srdcu, keď bola malým dievčatkom. S bratom a s rodičmi zažila prekrásne dni v slovenských horách. Do Vysokých Tatier ju pritiahli najmä okolnosti a možnosti. Hoci žila aj inde, stačil jediný pohľad na Tatry a všetko sa jej zdalo byť iné, lepšie. Žiarčanka Ivana Figová si vo Vysokých Tatrách plní svoje sny. Na jar v roku 2016 prišla s myšlienkou založiť si agentúru. Pôvodne mala byť cestovnou, ale nakoniec sa z toho stala agentúra pre kultúru a umenie – s názvom Vietor tatranský.
Čo zavialo Žiarčanku do slovenských hôr?
- Asi, ako sa vraví, okolnosti. A možnosti. Postupne som sa rozhliadala a tie možnosti tu boli. Keďže som študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre manažment kultúry a cestovného ruchu, Tatry mi prišli ideálne.
Čo všetko pre vašich klientov zabezpečujete?
- Ak organizujem kultúrne podujatia, tak všetko, čo k tomu patrí. Od výberu hosťa, cez tvorbu a tlač propagačných materiálov až po zabezpečenie občerstvenia. Samozrejme, nerobím to všetko sama, pomáhajú mi skvelé ženy z Galérie Tatranský šperk a z Kaviarne a čajovne U Vlka. Pri sprievodcovských službách je to rôzne. Ak idem podľa programu cestovnej kancelárie, tak je to bežná prax turistického sprievodcu. Ak je to len v mojich rukách, tak v podstate vybavujem všetko okolo zostavenia programu. Výber miesta, samozrejme, podľa záujmu klienta, zabezpečenie vstupov do pamiatok, stravovanie, prepravu, všetko to časovo zladiť – je to takzvaný itinerár sprievodcu. Buď ho dostanem do ruky alebo ho vytvorím. Sprevádzam aj zahraničných turistov v nemeckom jazyku, tí tvoria asi polovicu klientely, ktorá má záujem o sprievodcu. Tiež sa venujem propagácii remesiel cez malé remeselné jarmoky a tvorivé dielne.
Čím je vaša agentúra iná ako ostatné?
- Snažím sa propagovať hlavne nekomerčnú kultúru. Každý, kto niečo takéto robí, vie, o čom hovorím. Vysoké Tatry boli kedysi centrom kultúry a umenia, chodili sem maliari, spisovatelia, fotografi, básnici, skladatelia. Organizovali sa tu rôzne podujatia pre kúpeľných hostí a turistov, ale prichádzali sem za kultúrou aj obyvatelia okolitých miest a obcí, niekedy z celého vtedajšieho Československa. A nielen to. Mojím zámerom je, ako sa hovorí, priviesť „starého Ducha Tatier“ späť.
Je o tieto služby záujem?
- Môžem povedať, že záujem sa pomaly stupňuje. Keďže tvorím hlavne nekomerčnú kultúru, je ťažšie sa presadiť a dostať do povedomia. Ale teraz je to už viac cítiť, že ľudia o agentúre vedia, a to ma teší.
Je väčší záujem o vaše služby v letných alebo v zimných mesiacoch?
- Letná sezóna je v Tatrách tá hlavná, takže je vtedy aj viac turistov. Môžem však povedať, že zimná sezóna má tiež niečo do seba. Je tam trochu rozdiel v skladbe turistov. V lete sú to najmä rodiny s deťmi, v zime hlavne lyžiari, teda aj veľa mladých ľudí. Na jar a na jeseň skôr kúpeľní hostia a kongresy. Každý má záujem o niečo iné.
Spolupracujete aj s inými inštitúciami?
- Spolupracovať s inými inštitúciami podobného charakteru bol jeden zo zámerov. Bola by som veľmi rada, aby takéto organizácie spolu tvorili kultúrne pozadie v Tatrách. Moja prvá spolupráca bola s Galériou Tatranský šperk, ktorá vznikla v rovnakom čase ako agentúra. Táto galéria má sídlo vo vile Flóra v Starom Smokovci. Ďalej je to Kaviareň a čajovňa U Vlka, taktiež v Starom Smokovci. A nedávno som nadviazala spoluprácu aj so združením cestovného ruchu, ktoré je jedným zo zakladajúcich členov Oblastnej organizácie cestovného ruchu Vysoké Tatry. Samozrejme, musím spomenúť aj mesto Vysoké Tatry, ktoré podporilo agentúru aj finančne. Keďže som sa v máji tohto roka stala novou majiteľkou Múzea tatranskej kinematografie a fotografie, vo vile Alica Starý Smokovec, moje pôsobenie sa rozšírilo aj na toto múzeum. Spolupracovali sme už aj predtým, keď patrilo iným majiteľom. Premietali sme staré filmy o Tatrách na starých premietačkách, robili sme vernisáž k výstave na tému Jiří Wolker a podobne.
Akú odozvu vyvolali u divákov staré filmy o Tatrách?
- Filmy sú z archívu už spomínaného múzea, sú to 16 a 8-milimetrové kotúče, niektoré už máme aj digitalizované, lebo by bolo dobré uchovať tieto skvosty. Datovanie filmov je rôzne, najstarší je približne z roku 1945. Premietame každý mesiac. Má to svoju atmosféru, ktorú už v moderných kinách nezažijete a ľuďom sa to páči. Tí starší si zaspomínajú, ako vyzerali Tatry kedysi, ale zaujíma to aj mladšie generácie. Je tam kus nostalgie a určite aj inšpirácia, ako by to mohlo s Tatrami byť.
Tajchom venoval Michal sedem rokov. Chystá knihu o banskoštiavnickej vodohospodárskej sústave Čítajte Ako vyzeral cestovný ruch v Tatrách v minulosti?
- O tom by sa dalo veľa písať vzhľadom k histórii a vývinu tatranských osád, ktorých vzniku priamo predchádzal cestovný ruch – kúpeľníctvo. Prvá osada, ktorá bola založená už v roku 1793, bol Starý Smokovec. Tomuto výrazne prispela existencia prameňa minerálnej vody, ktorá je známa ako Smokovecká kyselka. Práve pri ňom sa začali stavať prvé zrubové stavby. Avšak o cestovnom ruchu, takom, aký poznáme dnes, sa ešte nedalo hovoriť. To prišlo až neskôr, keď sa začali budovať prvé kúpeľné domy a hotely. To sme už niekde na začiatku 19. storočia. Asi najväčší rozmach tejto osady bol v časoch, keď ju spravoval určite mnohým známy Ján Juraj Rainer. Treba podotknúť, že vtedy ešte neexistovala žiadna iná tatranská osada. Ďalšie na rad prišlo Štrbské pleso až o takmer 80 rokov neskôr, teda v roku 1872. Kúpeľníctvo formovalo Vysoké Tatry viac či menej až do roku revolúcie 1989, keď začalo upadať a kúpeľný štatút si dodnes zachovalo už len veľmi málo osád.
A čo lyžovanie?
- Musím spomenúť, že Vysoké Tatry mali sprvu len letnú sezónu, ktorá je dodnes tou hlavnou. Zimná sa začala rozvíjať so vznikom Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici, teda v roku 1905, hoci pokusy o zimnú sezónu boli už koncom 19. storočia v kúpeľoch Nový Smokovec. Postupne začali pribúdať do cestovného ruchu v Tatrách zimné športy, ktoré dodnes formujú záujem v zimnej sezóne. V roku 1949 vznikol Tatranský národný park, ktorý je naším najstarším parkom.
