NOVÁ BAŇA. Od ukončenia jedného z najkrvavejších konfliktov v dejinách ľudstva uplynulo sto rokov. Veľká vojna bola prvým globálnym konfliktom, do ktorého bolo zapojených viac ako tridsať štátov a stála životy desať miliónov ľudí. Pri príležitosti ukončenia prvej svetovej vojny v Pohronskom múzeu v Novej Bani sprístupnili expozíciu so vzácnymi dokumentmi z tohto obdobia.
Výstava s názvom Zbohom vojna predstavuje návštevníkom predmety z vojnového frontu, ale aj nie vždy bezpečného zázemia. Okrem expozície majú pracovníci múzea pre návštevníkom pripravený stručný prierez dejinami tohto obdobia.
Vystavujú aj listy z frontu
Prvá časť výstavy je zameraná na ľudí, ktorí nenarukovali, čiže ženám, deťom a starcom. „Máme tu predmety dennej spotreby, ako sú taniere, džbány, poháriky či petrolejové lampy z obdobia prvej svetovej vojny, ale aj časť meštianskeho interiéru, kde mali bohatšie vybavenie – napríklad kalamár s perom či sušidlo na atrament,“ približuje Katarína Stredáková z Pohronského múzea.
Vystavujú aj poľnú poštu, výber z 59 listov, ktoré posielal vojak z frontu svojej manželke. Zachovalo sa aj staré šatstvo či fotografie odvedencov z Novej Bane. Za srdce vás chytí záber malého chlapčeka – siroty, ktorej po smrti otca domov poslali všetky veci ako kufor či šatstvo. Jeho jedinou otázkou však bolo: „ Kde je môj ocko?“
Zaujímavým artefaktom je jediný úlomok zvona z Veľkej radnice.
„Zvony sa odovzdávali kvôli kovom pre potreby armády. Tavili sa a vytvárali z nich napríklad delá. Keď z mesta odnášali zvon, miestni sa s ním lúčili kvetmi,“ opisuje Stredáková rekviráciu zvonov v tých časoch.
Pre potreby vojska brali aj kone, vozy. Žiadali dokonca saňové psy. Manželia odovzdávali obrúčky a naspäť im vracali symbolické prstienky vyrobené z ľahkého kovu.

Vojna priniesla nové zbrane
Druhá časť expozície je podľa kurátorky pre návštevníkov ešte lákavejšia. „Máme zachovaných niekoľko druhov palných zbraní, bodáky či tesáky, uniformu rakúsko-uhorského vojaka, rôzne druhy granátov, šable, pušky, karabíny, ale aj posteľ z lazaretu, ktorú si z vojny priniesol jeden z miestnych vojakov,“ hovorí sprievodkyňa.
Zachovali sa aj predmety dennej potreby – obedáre či misky, ale aj zákopové prstene či poľné lopatky, ktoré slúžili primárne na vyhrabanie väčšej jamy pre vojaka, no neskôr im začali ostriť hrany a používali ich aj na boj z blízka.
„Vojna priniesla niekoľko nových typov zbraní ako mínomety, plameňomety, zdokonaľovali sa lietadlá a ponorky. V roku 1917 sa prvýkrát použil tank, čo vyvolalo skôr psychologický ako bojový efekt. Prvýkrát bol v tejto vojne použitý aj bojový plyn, kvôli čomu vynašli aj plynové masky,“ hovorí o vynálezoch, ktoré dnes evokujú skôr smútok, Stredáková.
Zamestnanci múzea porozprávajú návštevníkom bohatý príbeh o histórii prvej svetovej vojny. Povedia viac aj o zámienke na rozpútanie vojny, ktorou bol atentát v Sarajeve.
„Na korunného princa Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú spáchali atentát. Zaujímavosťou je, že jeho žena nepatrila k vyššej šľachte, preto nebola akceptovaná pre následníka trónu, vzal si ju z lásky. Musel však podpísať dokument, kde jeho manželka ani deti z tohto zväzku nebudú mať nárok na trón a dedičstvo,“ poznamenala Stredáková.
Niektoré predmety v expozícii majú zapožičané aj od miestnych ľudí.
Spolupracujú aj s Tekovským múzeom v Leviciach, Múzeom Jána Thaina v Nových Zámkoch, SNM Historickým múzeom Bratislava, Vojenským historickým ústavom Piešťany, Štátnym archívom – pobočka Kremnica a Military múzeom Pohronský Ruskov. Aj vďaka ním je táto výstava zaujímavá a bohatá.