Štvrtok, 21. marec, 2019 | Meniny má Blahoslav

V zahraničí pôsobil takmer desať rokov. Teraz pomáha v druhej lige

Lukáš Tesák sa chce futbalu venovať, kým mu to zdravie dovolí.

V drese Pohronia. (Zdroj: FK Pohronie/Dušan DuPe Pethö)

ŽIAR NAD HRONOM. Bývalý futbalový reprezentant, obranca Lukáš Tesák (33), ktorý hrával napríklad za ukrajinský klub Zorya Luhansk a za ruské kluby Torpedo Moskva a Arsenal Tula, je už niekoľko mesiacov súčasťou tímu FK Pohronie.

Pre týždenník MY hovoril o skúsenostiach zo zahraničia aj o tom, že futbalu sa chce venovať, kým mu to zdravie dovolí.

Po rokoch v zahraničných kluboch ste sa vrátili do rodného kraja, čo rozhodnutiu predchádzalo?

- Mimo Slovenska som pôsobil takmer desať rokov, už ma to ťahalo domov. Bol to jeden z dôvodov. Veľa športovcov hovorí, že vonku sa treba udržať čo najdlhšie a ja mám stále ponuky - telefonujú mi aj z Ruska aj z Kazachstanu.

Je však tiež pravda, že zdravie tam dostáva oveľa viac zabrať ako u nás, trénuje sa tam oveľa tvrdšie. Samozrejme, sú tomu prispôsobené aj podmienky - lekárska starostlivosť a celkové zabezpečenie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Bol to hlavný dôvod, prečo ste sa rozhodli zakotviť nateraz v Pohroní?

- Keďže minulý rok v zime som absolvoval operáciu chrbta a organizmus je len jeden, rozhodol som sa ho trošku pošetriť.

Stále sa môžem do zahraničia vrátiť, čo ma teší, ale myslím si, že v Pohroní existuje vízia a že v súčasnosti mám klubu a tímu čo dať.

Ako vidíte vašu úlohu v tíme? Čo je dôležité pre vás a čo od vás očakávajú tréneri?

- Stále som hráč a som súčasťou kabíny. Z tohto pohľadu je jedno, či má niekto dvadsať, tridsať alebo tridsaťpäť rokov. V prvom rade sa snažím plniť povinnosti, ktoré mám dané zmluvne a ktoré odo mňa vyžadujú tréneri. Ďalšia vec je byť ich predĺženou rukou a pomáhať mladým hráčom zdokonaľovať sa. Mám skúsenosti, takže ich v niečom dokážem usmerniť, môžem im ísť príkladom.

Sledujú, čo a ako človek robí, keď to trochu zveličím, možno aj to, ako si zaväzuje kopačky. Rešpektujú ma, a to som rád.

Bývalo to iné. Dnes prejdete cez dedinu a pomaly nevidieť vonku žiadne deti.

Pýtajú sa vás na vaše skúsenosti, zaujíma ich, čím ste si v kariére prešli?

- Samozrejme, vždy prídu, pýtajú sa, sú zvedaví. Ja som im nápomocný, ak treba a majú záujem, poradím im. Aj v posilňovni, keď máme tréning, a vidím, že to robia nesprávne, snažím sa im ukázať, ako na to.

Je ale pravda, že návyky u slovenských mladých hráčov sú trochu odlišné ako u tých v zahraničí. Všetko sa dá ale napraviť tvrdou a poctivou robotou.

V čom sú hlavné rozdiely medzi mladými hráčmi teraz a v časoch, keď ste začínali vy?

- Dnes majú mladí hráči oveľa väčšie možnosti ako my v ich veku, či už ja alebo napríklad tréner Urgela(Rastislav Urgela – pozn. red.), s ktorým sme hrávali v Žiari. Majú oveľa väčšie šance, ale niekedy sa mi zdá, že sú väčší lajdáci, ako sme bývali my. To je ale celkovo problém slovenského futbalu.

V čom to podľa vás je?

- Je taká doba, kedysi neboli počítače, telefóny, my sme boli stále na ihrisku, hrali sme sa za domom. Teraz prejdete cez dedinu a pomaly nevidieť vonku žiadne deti.

Vy ste na dedine vyrastali. Do rodnej obce ste sa vrátili, v Ihráči žijete. Ako vyzeralo vaše futbalové detstvo?

- Vtedy deti na dedine trávili vonku skoro všetok voľný čas – v lete sa hral futbal, v zime hokej. Tak ma to chytilo, že som na ihrisko často chodieval s loptou aj sám.

Prišlo to nejako samé v pätnástich, objavila sa ponuka ísť do Dubnice spolu s Adamom Nemcom. Rodičia ma v tom podržali a podporili.

Žili sme na dedine, tam bolo vždy veľa roboty okolo domu, okolo polí. Stať sa futbalistom nebol nejaký dopredu daný cieľ, vyskúšali sme to a nakoniec to celkom dobre vypálilo.

Pomerne skoro ste sa museli stať samostatným – vo viacerých ohľadoch.

- Prakticky od pätnástich som preč z domu, takže som sa veľa vecí musel naučiť. Veľa mi to dalo do života.

Ešte silnejšie ste to zrejme pocítili, keď ste prvýkrát prestúpili do zahraničného klubu?

- Plynula mi päťročná zmluva v Žiline a prišiel tam nový tréner Hapal, ktorý chcel, aby som pokračoval ďalej, lenže prezident Antošík povedal, že som preňho starý, mal som vtedy 24 rokov. Nakoniec to vlastne v Žiline zafungovalo, mal pravdu.

Čo sa týka mňa, prišla ponuka a bolo treba ísť na Ukrajinu na tri dni na skúšku. Druhý deň , ktorý som tam bol, som podpísal zmluvu na dva roky.

Rýchlo som sa naučil ruský jazyk a odvtedy to bolo jednoduchšie, brali ma ako svojho. Po dvoch rokov moja cesta smerovala do Moskvy.

Ukrajina, Rusko – ako ste zvládli prispôsobenie sa novému – cudziemu, prostrediu?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5EWB na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5EWB na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy z MY Žiar

Do Banskej Štiavnice opäť mieria filmári, nakrúcať budú Fašiangy

V hlavnej úlohe nového filmu sa predstaví Judit Bárdos .

Žiarsky primátor sa stal opäť otcom

Na sociálnej sieti sa pochválil fotografiou bábätka.

Fotografia z pôrodnice.

Bývalý hráč Pohronia trénuje s legendou Neapolu

René Paraj “zarezáva“ spoločne s kapitánom slovenskej reprezentácie. Ten po tréningu prekvapil hráčov Podbrezovej darčekom.

Na univerziáde získal striebro. Česi ho sklamali

„Celý finálový deň bol úžasný. Mal som narodeniny, tak som si to náramne užil,“ spomína na nedávnu univerziádu Hliníčan Jakub Tatár.

Prezident Policajného zboru Milan Lučanský a ministerka vnútra Deniska Saková.

Už ste čítali?