ŽIAR NAD HRONOM. Autistom a ich rodinám zo Žiaru nad Hronom a okolia chýbajú základné služby a poradenstvo, ktoré by pre nich boli na dosah a nemuseli by za nimi dochádzať desiatky kilometrov.
„Sami si vieme urobiť nácvik sebaobslužných činností, ako sú varenie, rôzne krúžky pre deti, zvládneme zorganizovať si arte- alebo muzikoterapiu, ísť spolu na výlet, čo ale nedokážeme, je zabezpečiť si pravidelnú odbornú intervenciu pre deti a pre starších autistov,“ povedala Lucia Pittnerová, podpredsedníčka občianskeho združenia Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom – Žiarsko a zároveň mama hendikepovaného dieťaťa.
Práve odborníci, ktorí by s takto hendikepovanými deťmi v meste pracovali už od útleho veku, by ich mohli výrazne posunúť na ich ceste.
Potrebujú odborníkov

Zduženie si plánuje vybudovať mobilný dom v Ladomerskej Vieske, kde by tieto služby chceli zastrešiť, zaplatiť potrebné hodiny s profesionálmi však nezvládne.
„Potrebovali by sme tak na dve hodiny týždenne liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga, psychológa, logopéda a fyzioterapeuta. Veľmi by sme uvítali, keby ich mesto vedelo zabezpečiť z vlastných zdrojov,“ povedala s dôvetkom, že združenie by s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja chcelo pokryť aspoň náklady na prevádzkovanie mobilného domu. Spoločnosť aktuálne podľa Pittnerovej združuje dvadsať rodín.
„Nejde však len o deti s autizmom, trpia totiž celé rodiny, celé generácie, najmä súrodenci – človek postihnutý autizmom totiž kričí, nadáva, rozhadzuje rukami, čo samozrejme, ovplyvňuje atmosféru v domácnosti,“ poznamenala s pripomenula častý problém umiestniť dieťa do žiarskej škôlky či školy.
„Zväčša majú problém s asistentom, netrúfnu si vziať dieťa s ťažkým hendikepom. My ako mamy potom beháme po celom regióne a hľadáme, kam nám ho vezmú, aby aspoň videlo, ako vyzerajú zdravé deti,“ priblížila s tým, že pomocnú ruku im väčšinou podávajú v obciach.
„Môj syn chodil do Hronskej Dúbravy, kolegynin zase do Banskej Belej,“ dodala ako rodič.
Mesto alebo kraj?

Združenie sa predstavilo žiarskym mestským poslancom, prvé kroky má za sebou aj v komunikácii s odborom starostlivosti o obyvateľa žiarskej radnice. „Táto skupina obyvateľov sa nám prihlásila asi trištvrte roka dozadu a prišla s problémami a potrebami, o ktorých sme dosiaľ nemali takmer žiadne informácie,“ zareagovala Monika Minárová, vedúca odboru.Hoci s požiadavkami združenia už pracujú v rámci aktualizácie komunitného plánu sociálnych služieb, konkrétna pomoc je len v plienkach.
„To, čo vieme urobiť hneď a je to v našich silách, je, že sme týmto ľuďom ponúkli priestor na stretávanie sa, nie pôdu bytu a súkromia, ale zariadené priestory materského centra Úlik na Ulici Dr. Janského,“ priblížila Minárová.
Spolupráca by sa mala začať od septembra, pričom za symbolické jedno euro ročne by priestory mohlo združenie využívať podľa potreby, minimálne však raz do mesiaca. Minárová tvrdí, že chápe aj potrebu služby krízovej intervencie s poskytnutím odborníkov, ktorí by hendikepovaným dokázali pomôcť.
„Ide však o službu, ktorú zriaďuje a financuje Banskobystrický samosprávny kraj. Mesto nemá kompetenciu zamestnávať lekárov, psychológov, psychiatrov a podobne. Zatiaľ však nie je jasné, či a kde by na takúto službu vôbec našlo peniaze,“ zareagovala a dodala, že ideálnym riešením by bolo, ak by službu na území mesta zriadil práve samosprávny kraj.
„Budeme sa snažiť vytvoriť tlak na VÚC, aby tu podobné zariadenie, ktoré tu nepochybne chýba, vytvorili,“ naznačila.