BANSKÁ ŠTIAVNICA. Jedna z najkrajších ulíc v meste, pulzujúca tepna lemovaná meštianskymi domami a známa vyvýšeným 140 metrov dlhým chodníkom – trotuárom. Ulicu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici pozná snáď každý, kto aspoň raz zavítal do tohto starobylého baníckeho mesta.
Ako na ulicu obchodov si na ňu spomína zo svojho detstva aj Banskoštiavničan Juraj Čabák. Špeciálne na hračkáreň, ktorá bola objektom túžob všetkých vtedajších detí, či papiernictvo s oddelením športu, kde mu rodičia kúpili prvé lyže.
„Tam, kde je dnes cigar bar, boli kedysi klenoty s vedúcou pani Petríkovou. Predávali hodiny, šperky a bol tam aj hodinár pán Havran, ktorý mal spravené malé okienko. Tam sme si napríklad kúpili s manželkou obrúčky, kúpil som jej tam aj snubný prsteň,“ zaspomínal si Čabák.Istý čas bola na Ulici Andreja Kmeťa aj sporiteľňa, základná umelecká škola či Datasystém, čo bol servis písacích strojov a ďalekopisov.
Stroje tu podľa jeho spomienok opravovali dvaja páni Trokšiar a Packo. Bolo o nich známe, že boli súčasťou servisného tímu na opravu ďalekopisov, ktorý zabezpečoval Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.
Ulica žila študentmi
Čabák spomína, že meštianske domy nad obchodíkmi boli v tom čase väčšinou obývané. Trotuár bol podľa jeho slov štiavnickým korzom, ktoré malo dve tváre.
„Prvá bola vtedy, keď tu boli študenti a to bolo v týždni. Vtedy študenti sedeli na známom štiavnickom galandri (zábradlie, pozn. red.), pofajčievali, prezerali si dievčatá, pískali a debatovali. To bolo jedno z miest, kde sa študenti stretávali,“ zaspomínal si.
Trotuár bol zároveň najvychytenejším miestom pre vystavenie absolventských tabiel, miesta si chodili študenti dohodnúť vopred.Druhá tvár trotuára bola v lete, keď sa študenti vytratili na prázdniny. Nad obchodmi sa vyťahovali markízy, aby bol tovar vo výkladoch chránený pred slnkom.
„Počas víkendov sme tam chodili s rodičmi na špacírky, sadli sme si na lavičku, kúpili sme si zmrzlinu, alebo sme išli pozrieť len výklady,“ zaspomínal si s úsmevom Čabák s tým, že povinnosťou bolo neobísť výklad hračkárne.
Známa aj sochou Kmeťa
Dnes je Ulica Andreja Kmeťa jedným zo symbolov mesta. Je miestom obchodíkov a kaviarní s terasami. Počas sezóny je plná turistov nasávajúcich atmosféru mesta. Punc originality jej dáva, rovnako ako pred rokmi, aj dláždená cesta.
„Cesta bol vždy dláždená kockami a na chodníkoch boli biele vejáre, tak ako aj teraz. Po tých bielych vejároch sme skákali,“ spomína si Čabák.
Pomenovanie nesie po slovenskom archeológovi, geológovi, mineralógovi, paleontológovi, historikovi, botanikovi a etnografovi v jednej osobe – Andrejovi Kmeťovi. Ten v oblasti geológie, mineralógie a paleontológie spolupracoval aj s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Tohto slovenského vzdelanca pripomína socha, ktorú na začiatku ulice odhalili v roku 1938.
