ŠTIAVNICKÉ BANE. Kruhovú baštu v Štiavnických Baniach zrekonštruovali pred dvoma rokmi. Prerábku zafinancovali aj s pomocou nórskych fondov.
„S projektom sme boli úspešní aj vďaka osobnosti Maximiliána Hella, ktorá sa priamo spája s nórskym mestom Vardo,“ hovorí starosta obce Stanislav Neuschl.
Zachránili objekt aj opevnenie

Podarilo sa im tak zastaviť postupnú devastáciu objektu, zrekonštruovať opevnenie bašty a vystavať novú prístavbu podľa zachovaných historických prameňov. Vybudovali aj dva prístupové chodníky a vytvorili bezpečný a kultivovaný prístup k pamiatke.
„V bašte sme zriadili múzeum nášho rodáka Maximiliána Hella a tiež je tam kus histórie našej obce,“ ozrejmuje starosta s tým, že v ňom organizujú rôzne podujatia ako večerné pozorovanie oblohy s astronómom, ale vedia zorganizovať aj individuálny program pre menšie skupiny či jednotlivcov.
„Návštevnosť bola v prvom roku veľmi vysoká. Bolo to niečo nové a chcel to vidieť každý. Po dvoch rokoch už evidujeme nižšiu návštevnosť, ale stále je to pomerne slušné,“ zamýšľa sa Neuschl a dodáva, že okrem tunajších či ľudí z okolia do bašty zavítali už aj Američania, Austrálčania či Nemci.
V bašte majú aj sprievodcu, ktorý hosťom rád porozpráva viac o celej prehliadke. Obec však ponúka komplexnejší program ako len výhľad z bašty a prehliadku múzea. „Snažíme sa vytvoriť zážitkový a pamiatkový turizmus. Okrem bašty preto návštevníkom ponúkame aj ďalšie možnosti, trebárs sokoliarstvo v miestnej základnej škole,“ dodáva.
Štiavnické Bane sú vďaka výnimočnosti a koncentrácii hodnôt výnimočnou pamiatkovou rezerváciou, ktorá disponuje asi 40 národnými kultúrnymi pamiatkami. Obec a jej okolie sú od roku 1993 súčasťou lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Expedícia za polárny kruh
Maximilián Rudolf Hell bol jedným z najvýznamnejších z rodu Hellovcov, ktorý sa považuje aj za priekopníka modernej astronómie. Vo Viedni dosiahol významný post dvorského astronóma, matematika a profesora mechaniky. Svojimi experimentmi posúval hranice vedy.
Najväčšou udalosťou v živote Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na ostrov Vardø, kde v roku 1768 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk a podľa toho vyrátal presnú vzialenosť Zeme od Slnka.