Rozhovor s Ivanom Šimičom
/mestský policajt v Žiari nad Hronom, robí futbalového rozhodcu a donedávna aj aktívne hrával/
Kto vás doviedol k rozhodovaniu a kto k policajtom?
- V podstate môj otec, aj keď to tak nejako plynulo prešlo od aktívneho hrania okresného futbalu do rozhodovania. Na sklonku kariéry aktívneho futbalistu som si nevedel predstaviť, že budem mať cez víkend jednoducho voľno. A k policajtom, tam ma doviedla životná situácia a najmä poslanie policajnej práce, ktorá je však v poslednom čase dosť často neprávom dehonestovaná.
Málo ľudí doteraz vedelo, že keď nerozhodujete zápasy, máte na sebe uniformu mestského policajta. Dajú sa skĺbiť tieto dve odlišné práce?
- Samozrejme, že áno. Niekedy je síce toho veľa, ale keď funguje dobrá logistika, tak to ide. Občas sa stane, že sa mi práce prekrývajú, tak to riešim buď dovolenkou alebo ospravedlnenou neúčasťou na zápase.

Keďže ste policajtom, majú pred vami hráči na ihrisku rešpekt? Veď kedykoľvek im to môžete predsa „zrátať“.
- O tomto by sa dalo polemizovať. Nie všetci vedia, že som v „civile“ policajt. Musím sa však priznať, že v mladšom veku som o tejto alternatíve aj rozmýšľal, ale v konečnom dôsledku som ju vždy zavrhol. Nie som pomstychtivý a takéto jednanie je v rozpore s mojím zmýšľaním.
Veľakrát sa stane, že po zápase mužstvo, ktoré prehrá, cíti krivdu a dáva to za vinu rozhodcovi. Ako sa k vám hráči alebo funkcionári správajú, keď vás stretnú v meste v policajnej uniforme?