Všetci si Vás spájajú so športom. Viete nám na úvod povedať, ako ste sa k nemu dostali?
- Bolo to v mojich deviatich rokoch, keď som bývala ešte na Morave a tam ma objavil môj budúci tréner Zdeněk Válek. Vtedy som sa začala aktívnejšie venovať športu, presnejšie športovej gymnastike.
Poviete nám aj rozdiel medzi gymnastikou vtedy a teraz?
- V tých časoch sme s gymnastikou začínali ako 8 - 9 roční a teraz už robia nábor pre 4-ročné deti. Určite je rozdiel aj v cvičení, trénovaní a rôznych prvkoch. Povedala by som, že v dnešnej dobe sa v športovej gymnastike vyskytujú cviky, ktoré sú vhodné skôr do talentovej alebo cirkusovej šou.
Je to slovenský unikát. Futbalový klub zachránili rozhodcovia Čítajte To bolo obdobie gymnastiky. Boli ešte aj iné športy?
- Samozrejme, keď som sa vydala na Slovensko, prišla som bývať do Žiaru nad Hronom, tak tu športová gymnastika nebola a musela som sa obzrieť po inom športe. Oslovili ma tenisti zo ZSNP Žiar nad Hronom a neskôr aj tenisový klub v Ladomerskej Vieske, či nemám záujem hrať s nimi. Súčasne som dostala ponuku aj z volejbalového klubu Žiar nad Hronom, tak som musela tieto dva odlišné športy zosúladiť. Až keď prišli do môjho života deti, tak som sa musela rozhodnúť pre jeden šport a bol to tenis. Odišla som ho hrávať súťažne do Ladomerskej Viesky, kde aj teraz si občas chodím rekreačne zahrať. Keďže som si spravila kurz kulturistiky a fitness, tak som sa venovala aj tomuto športu a okrem trénovania som robila aj rôzne zostavy kulturistom na súťaže. Rada spomínam aj na obdobie, keď som mala vlastnú akrobatickú skupinu, ktorá mala názov Ami a zúčastňovali sme sa rôznych podujatí.
Ako ste spomínali, venovali ste sa mnohým športom, ale Žiarčania vás poznajú hlavne ako trénerku plávania. K tomu ste sa ako dostali?
- Po týchto rôznych športových odvetviach som sa rozhodla, že sa začnem venovať plávaniu. Bolo to pred 23 rokmi a s radosťou sa mu venujem až dodnes.
Je to dosť dlhá doba. Viete povedať, koľko ľudí vám prešlo rukami?
- Je ich určite veľa. Keby viem, že mi niekto položí takúto otázku, tak si robím čiarky. Bolo ich stovky.
Plávanie vás napĺňa, venujete sa len deťom v plaveckom klube?
- Venujem sa hlavne im, ale mávam aj súkromné hodiny. Chodia za mnou aj študenti, ktorí sa hlásia na policajnú akadémiu,na fakultu telesnej výchovy a potrebujú sa zlepšiť, aby splnili limit. Moju pomoc vyhľadal aj triatlonista, ktorý sa pripravoval na preteky.
Päsť v tvári, divák na ihrisku. Futbalový zápas v Banskej Belej nedohrali Čítajte Detí je v klube veľa. Zvládate to sama alebo máte aj niekoho nápomocného?
- Síce nie sme veľký klub, ale detí o plávanie záujem majú, preto ich je dosť a sama by som to asi nezvládla. Veľmi mi pomáha aj hlavná trénerka, ktorá je zároveň aj prezidentka klubu - Martina Bartková. Touto cestou sa jej chcem poďakovať za výbornú spoluprácu.
Popri trénovaní, mali ste čas aj na rodinu a vlastné deti? Vštepovali ste aj im základy športu?
- Určite áno. Dcéra Petra hrala výborne volejbal do juniorského veku. Syn Róbert bol úspešný basketbalista. Vnučka Klára hrala basketbal a druhá vnučka Sára je hráčkou volejbalu v Pardubiciach. Zať Dušan Bohunický bol reprezentant Slovenska v basketbale.
Plávanie ma výborný vplyv aj na zdravie.
- Áno, naše deti v podstate nie sú choré. Žiadne alergie. Dokonca plávanie ma výborný vplyv aj na kĺby a chrbticu.
Stáva sa vám, že v meste vás stretnú ľudia a ďakujú vám, že ste ich naučili plávať?
- Áno, stáva sa mi to. Hlavne vtedy, keď bol neplavec a ja som ho spravila plavcom. Už sa mi aj stalo, že prišla za mnou pani, ktorú som naučila plávať a povedala mi, že konečne vie aké je plávanie v mori, pretože dovtedy chodil do mora len po kolená. A milá je ešte aj pani, ktorú som tiež naučila plávať a na jar mi z vďaky donesie kytičku konvaliniek.
Vy sa orientujete na plávanie v bazénoch a celkovo krátke trate. Aký máte názor na diaľkových plavcov?
- Určite majú môj obdiv, ale ja osobne by som sa na to nikdy nedala. Je to dosť náročné, treba mať natrénované stovky kilometrov a každopádne aj sponzorov. Osobne som sa poznala s Františkom Venclovským,ktorý ako prvý z bývalého Československa preplával kanál La Manche.
Stalo sa vám niekedy, že ste museli niekoho zachraňovať?
- Našťastie, ešte nie. Stalo sa raz, že chlapček bol veľmi odvážny, skočil do vody a nevedel plávať, tak som ho len vytiahla.
Síce ste malý klub, ale na každých pretekoch získavate cenné kovy.
- Áno, máme šikovných plavcov. Na majstrovstvách Slovenska Jakub Kukučka získal striebro a bronz. A naposledy sme boli na majstrovstvách kraja, kde sa nám podarilo získať deväť medailí.
V klube sa venujete len mládeži alebo máte aj kategóriu dospelých?
- Venujeme sa iba deťom a juniorom. Keď sú starší, rozídu sa do škôl, kde sa plávaniu venujú vo väčšej miere. Za zmienku stojí náš odchovanec Alex Karkuš, ktorý odišiel do Nitry na športové gymnázium, a tam sa venuje aj plávaniu.
Určite za svoju bohatú športovú kariéru máte prijemné ale aj nepríjemné spomienky. Spomenuli by ste si nejaké?
- Najhoršia spomienka je, keď som ešte ako gymnastka robila zostavu na bradlách a zlomila som si priehlavok. Vôbec som o tom nevedela a dokončila som celú moju zostavu. Neskôr som mala ďalšie vystúpenie a až potom sa dostavili bolesti a zistila som, že niečo nie je v poriadku.
A najpríjemnejšia? Tá sa veľmi netýka mojej športovej kariéry, ale najkrajšia spomienka je skok bungee jumping.
Okrem športovej činnosti ste boli aj učiteľka na žiarskom gymnázium. Ako ste to dokázali spojiť?
- Tak v prvom rade musím poďakovať vedeniu školy, že mi vyšli v ústrety a dokázali mi spraviť taký rozvrh hodín, že som stihla aj poobedňajší tréning na plavárni.
Čo hovoríte, že v dnešnej dobe je čoraz viac ospravedlnení na hodinách telesnej výchovy.
- Kedysi sme nemali žiadne úľavy a ani oslobodenia. No ľutujem terajších telocvikárov, lebo skoro každé druhé dieťa má nejaký papier od špecialistu, ortopéda alebo psychológa. Je pravda, že dnešná mládež je fyzicky menej zdatnejšia, pretože je to spôsobené touto dobou a spôsobom žitia.
Väčšinu svojho času žijete pre šport, ale určite si rada aj oddýchnete. Ako vyzerá váš relax alebo ideálna dovolenka?
- Dcéra mi hovorí, že neviem oddychovať. Ale ja si najviac oddýchnem pri mori. Možno to vyznie divne, ale milujem plávať v mori a len tak lenošiť.
Pre autonehodu prišiel o draft v NHL. Teraz sa vracia do reprezentácie Čítajte Vidieť na vás, že asi šport je vo vašich prioritách dosť vysoko.
- Áno, život bez športu si neviem predstaviť. Aj teraz každé ráno, keď vstanem mám svoju zostavu cvičení, ktoré si zacvičím.
Máte nejaké ciele alebo sny, vízie?
- Ako klub máme určite stanovené vízie, ciele. Keďže čoraz menej detí športuje, snažíme sa robiť nábor detí, ktoré majú záujem o plávanie. V našom meste núdzu o takéto deti nemáme, pretože rodičia si uvedomujú, že pohyb vo vode je zdraviu prospešný.
Prezradíte nám na záver ešte jednu milú príhodu zo života?
- Tak to vám poviem. Mali sme triednu stretávku a jeden môj bývalý žiak zaobstaral DJ-a. Prišiel DJ a začal púšťať pesničky. Chceli, aby zahrali na nôtu aj mne, a tak pustili dychovky. No vtom som sa postavila a povedala, že ak pustia ešte jednu dychovku, idem domov. Nechápali čo sa deje, prišli za mnou a spýtali sa, čo majú hrať. Keď som im odpovedala, že techno, rap alebo metal, nechápali.
