SVÄTÝ ANTON. Múzeum vo Svätom Antone, ktoré má najväčšiu poľovnícku expozíciu na Slovensku, čaká investícia do rekonštrukcie vnútorných a vonkajších priestorov na úrovni 3,2 milióna eur.
Lepšie služby pre návštevníkov
Ministerka Gabriela Matečná dnes informovala, že agrorezort ako zriaďovateľ múzea týmto spôsobom reaguje na požiadavky verejnosti a súčasnej doby.
„Pôjde o najväčšiu investíciu do kaštieľa od jeho výstavby, ktorá bola ukončená v roku 1750,“ pripomenula vznik objektu, ktorý má v súčasnosti vďaka svojej poľovníckej zbierke, ale aj pre historickú expozíciu s dobovým mobiliárom na Slovensku výnimočné postavenie.
Ministerka pripomenula, že múzeum je dôležitou súčasťou ponuky pre návštevníkov obľúbenej turistickej oblasti, akou Banská Štiavnica a jej okolie s puncom značky UNESCO sú.
„Cieľom je, aby sme tu pre budúce generácie a pre návštevníkov vytvorili lepšie priestory a podmienky,“ povedala.
Pivnica čaká na jej objavenie
Vďaka úpravám, ktorých začiatok aj ukončenie plánujú na rok 2019, pribudne štýlová kaviareň so vstupom z nádvoria, sociálne zariadenia, mobilné javisko či osvetlenie, zmení sa aj banketka.

Najväčšia časť balíka bude podľa riaditeľa múzea Mariana Číža smerovať do rekonštrukcie nádvoria.
„Druhou veľkou investíciou je nevyužívaná pivnica, kde plánujeme viacúčelový priestor s nadväznosťou na reštauráciu, kinosálu, sociálne zariadenia a zázemie. Dôležitou je pre nás aj čistička odpadových vôd,“ vymenoval.
Niektoré vynovené priestory by časom mali slúžiť aj na prenájom iným organizáciám – pre účely kultúrno-spoločenských a vzdelávacích podujatí či konferencií.
„Chceme si udržať návštevnosť a ukazovať krásy kaštieľa nielen Slovensku, ale aj celému svetu. Chceme, aby o návštevníkov bolo dobre postarané. Dnes si totiž ľudia môžu vyberať, kam pôjdu,“ povedal o dôvodoch investície Číž.
Lákajú život šľachty aj Coburgove trofeje
Múzeum vlani navštívilo rekordných 47 822 ľudí, objavujú sa aj turisti z Japonska a z krajín Ameriky a Afriky.
Vyhľadávanými sú aj každoročné septembrové poľovnícke Dni svätého Huberta, kde sa okrem iného súťaží vo vábení jeleňov.
Budúcoročné rekonštrukčné práce zrejme ovplyvnia niektoré z tradičných podujatí, ktoré to budú, zatiaľ riaditeľ konkretizovať nevedel.

Dejiny kaštieľa sú späté s rodmi Koháry a Coburg. Bohato zariadené miestnosti ukazujú na spôsob života šľachty a trofeje na poľovnícku záľubu posledného z užívateľov svätoantonského kaštieľa. Tým bol bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg.
Práve on získal v 30. rokoch 20. storočia v dražbe v Paríži aj jeden zo skvostov dnešného múzea - nábytkový komplet z lipového dreva zláteného 24-karátovým zlatom a kombinovaného s vyšívaným čalúnením. Takzvaný Zlatý salón bol pritom darom cisárovnej Márie Terézie jej najmladšej dcére Márii Antoinette.
O kaštieli sa tiež hovorí, že pôvodne odkazoval na symboliku kalendára - mal štyri vchody - rovnaký je pritom počet ročných období, sedem arkád ako dní v týždni, dvanásť komínov ako mesiacov v roku, 52 izieb ako týždňov a 365 okien ako dní v roku.