SVÄTÝ ANTON. Múzeum vo Svätom Antone, ktoré má najväčšiu poľovnícku expozíciu na Slovensku, čaká investícia do rekonštrukcie vnútorných a vonkajších priestorov na úrovni 3,2 milióna eur.
Lepšie služby pre návštevníkov
Ministerka Gabriela Matečná dnes informovala, že agrorezort ako zriaďovateľ múzea týmto spôsobom reaguje na požiadavky verejnosti a súčasnej doby.
„Pôjde o najväčšiu investíciu do kaštieľa od jeho výstavby, ktorá bola ukončená v roku 1750,“ pripomenula vznik objektu, ktorý má v súčasnosti vďaka svojej poľovníckej zbierke, ale aj pre historickú expozíciu s dobovým mobiliárom na Slovensku výnimočné postavenie.
Ministerka pripomenula, že múzeum je dôležitou súčasťou ponuky pre návštevníkov obľúbenej turistickej oblasti, akou Banská Štiavnica a jej okolie s puncom značky UNESCO sú.
„Cieľom je, aby sme tu pre budúce generácie a pre návštevníkov vytvorili lepšie priestory a podmienky,“ povedala.
Pivnica čaká na jej objavenie
Vďaka úpravám, ktorých začiatok aj ukončenie plánujú na rok 2019, pribudne štýlová kaviareň so vstupom z nádvoria, sociálne zariadenia, mobilné javisko či osvetlenie, zmení sa aj banketka.
Najmladšieho starostu (27) budú mať v Ihráči Čítajte Najväčšia časť balíka bude podľa riaditeľa múzea Mariana Číža smerovať do rekonštrukcie nádvoria.
„Druhou veľkou investíciou je nevyužívaná pivnica, kde plánujeme viacúčelový priestor s nadväznosťou na reštauráciu, kinosálu, sociálne zariadenia a zázemie. Dôležitou je pre nás aj čistička odpadových vôd,“ vymenoval.
Niektoré vynovené priestory by časom mali slúžiť aj na prenájom iným organizáciám – pre účely kultúrno-spoločenských a vzdelávacích podujatí či konferencií.
„Chceme si udržať návštevnosť a ukazovať krásy kaštieľa nielen Slovensku, ale aj celému svetu. Chceme, aby o návštevníkov bolo dobre postarané. Dnes si totiž ľudia môžu vyberať, kam pôjdu,“ povedal o dôvodoch investície Číž.
Lákajú život šľachty aj Coburgove trofeje
Múzeum vlani navštívilo rekordných 47 822 ľudí, objavujú sa aj turisti z Japonska a z krajín Ameriky a Afriky.
Vyhľadávanými sú aj každoročné septembrové poľovnícke Dni svätého Huberta, kde sa okrem iného súťaží vo vábení jeleňov.
Budúcoročné rekonštrukčné práce zrejme ovplyvnia niektoré z tradičných podujatí, ktoré to budú, zatiaľ riaditeľ konkretizovať nevedel.
V Žiari zaviedli systém inteligentného parkovania. Zatiaľ bez parkovného Čítajte Dejiny kaštieľa sú späté s rodmi Koháry a Coburg. Bohato zariadené miestnosti ukazujú na spôsob života šľachty a trofeje na poľovnícku záľubu posledného z užívateľov svätoantonského kaštieľa. Tým bol bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg.
Práve on získal v 30. rokoch 20. storočia v dražbe v Paríži aj jeden zo skvostov dnešného múzea - nábytkový komplet z lipového dreva zláteného 24-karátovým zlatom a kombinovaného s vyšívaným čalúnením. Takzvaný Zlatý salón bol pritom darom cisárovnej Márie Terézie jej najmladšej dcére Márii Antoinette.
O kaštieli sa tiež hovorí, že pôvodne odkazoval na symboliku kalendára - mal štyri vchody - rovnaký je pritom počet ročných období, sedem arkád ako dní v týždni, dvanásť komínov ako mesiacov v roku, 52 izieb ako týždňov a 365 okien ako dní v roku.
