KREMNICA. Stovky ľudí opäť prilákala Kremnická slávnosť vína, vďaka ktorej mohli ochutnávať nielen kvalitné domáce a svetové vína, ale aj spoznať niekdajšie meštianske pivnice, bežne pre verejnosť neprístupné.
Kuriozita z Turecka aj dve známky z Krymu
Kaštieľ vo Svätom Antone čaká rekonštrukcia, oživia pivnicu, sľubujú aj kaviareň Čítajte Novinkou a ozvláštnením druhého ročníka podujatia bola výstava zaujímavostí zo zbierky známok kremnického rodáka Patrika Febena s názvom Víno na obliznutie.
Spoločným motívom známok, ktoré na foto paneloch predstavili pod klenbami vstupnej sály historickej radnice v centre Kremnice, bolo víno, jeho pestovania a výroba.
„Vinárstvo a vinohradníctvo je istá kultúra, ktorá je úzko spojená práve s Európou, na našom kontinente má miesto viac ako dvetisíc rokov. Víno ovplyvnilo mnohé odvetvia, ale aj ľudí, najmä ich život a skutky,“ vysvetlil Patrik Feben, z akých dôvodov si vybral svoj predmet záujmu.
„Túto musím mať – si hovorím v podstate pri každej známke, ktorá sa týka vybranej témy. Zaujímavosťou sú však tri známky z roku 1946 zo svetovej výstavy vína v Turecku, čo je paradox, keď si vezmeme, že moslimovia vínu oficiálne neholdujú,“ poznamenal zberateľ.
Z pohľadu filatelistu patria k vzácnejším tiež známky z Náhorného Karabachu, medzinárodne neuznanej republiky, o ktorej územie sa roky sporia ďalšie krajiny.
„Je veľmi ťažké zháňať a získať odtiaľ takýto materiál. Keď ho aj vyrobia, náklad je malý. Pre mňa sú ale vzácne, veľký štát totiž znamená viac známok, malý štát naopak menej a zriedkavejších,“ objasnil.
Zberateľ, ktorý pracuje ako učiteľ, vlastní aj dve známky s témou vinohradníctva z Krymu. „Obe sú z jedného roka, prvá z obdobia, keď ešte patril Ukrajine, druhá z Krymu ako súčasti Ruskej federácie. Aj to je nepochybne zberateľská zaujímavosť, že v jeden rok sa to isté územie nachádzalo v dvoch rôznych štátoch,“ pripomenul.
V zbierke má známky z rôznych kontinentov
Každá známka je ale pre Patrika Febena niečím výnimočná.
„Vystihuje konkrétny región, je prezentáciou krajiny alebo jej časti. Ľuďom tu na výstave sa napríklad veľmi páčilo Srbsko, na známkach sú maľované obrazy v teplých farbách. Človeka to zahreje a priam ho to inšpiruje k tomu, aby si nalial pohárik vínka,“ ukázal nám jeden z panelov.
Známky hľadá filatelista cez burzy, na internete aj vďaka ďalším ľuďom, ktorí sa tejto záľube venujú. Je to o výmenách, ale aj o nákupoch na diaľku.
Cestovanie za „úlovkami“ by podľa jeho slov bolo finančne a logisticky náročné.
„Nebolo by jednoduché pravidelne cestovať na Nový Zéland, do Austrálie a podobne. Nie je ľahké také veci získať na mieste, keďže sú často práve predmetom zberateľstva a veľmi rýchlo sa rozchytajú – a to nielen samotná známka, ale tiež obálka prvého dňa či karta maxima,“ priblížil, čo zberateľov po celom svete zaujíma.
Vínko si dá rád, skúša aj menej známe
V múzeu predstavia najväčšiu súkromnú zbierku macíkov v strednej Európe Čítajte Výstavou, ktorá bola súčasťou vinárskeho podujatia, nás Kremničan sprevádzal s degustačným pohárikom v ruke.
„Víno je o práci ľudí, o čare tej – ktorej krajiny, je toho veľa, čo sa dá povedať. Ale ja sa držím slov Jana Wericha, ktorý to vystihol: Kdo víno má a nepije, kdo hrozny má a nejí je, kdo zábavě se vyhýbá, na toho vemte bič a hůl, to není člověk, to je vůl...“ zacitoval, no vzápätí doplnil, že dôležité je zachovať aj pri pití rozumnú mieru.
K slovenským vínam majú podľa neho najbližšie moravské a maďarské, rád si ich dopraje. Odporúča však aj lichtenštajnské vína. „Vinári ich zrejme poznajú, ale bežní ľudia sú prekvapení, že takýto malý štátik sa vôbec venuje vinohradníctvu,“ poznamenal.
