KREMNICA. K práci okolo zvierat ho viedli odmalička rodičia, no dnes sa už trinásť rokov venuje chovateľstvu hydiny na vyššej úrovni. So sliepkami a kohútmi vyhráva súťaže.
Radoslav Beňuš si svoje netradičné „kráľovstvo“, odkiaľ sa ozýva mnohohlasné kikiríkanie, ale aj škrekot perličiek, ktorý odpudzuje hlodavce, vybudoval na Revolte nad Kremnicou.
Volajú ho Farbičkár
Na gazdovskom dvore s vlastnou liahňou v krásnom prírodnom prostredí sa návštevník stretne s prepelicami, perličkami, no najmä s takzvanými brahmankami.
„Majú majestátny vzhľad. Sú pomerne mohutné, kohút dosahuje váhu päť a pol kila a sliepka tri a pol. Choval som všelijaké druhy, ale najviac sa mi zapáčilo práve toto plemeno,“ privítal nás Radoslav. Ako priblížil, ide skôr o mäsový typ, no do roka tiež znesú tak 120 vajíčok.
„Aj ľuďom vždy odporúčam nakupovať mäsko a vajcia z domácich chovov. Poctivý chovateľ sa o svoje zvieratá dobre stará, nič im nechýba. Kvalitné vajíčko spoznáte podľa farby a konzistencie – je husté a pekne žlté, a u perličiek majú aj menej cholesterolu, “ poradil.
Keď sa spoločne prechádzame pomedzi pomerne priestranné voliéry, ukazuje nám rôzne sfarbenia „jeho brahmaniek“, ako im hovorí. „Toto sú biela a čierna Kolumbia, tam sú žlté, modré , čierne, jarabičie, ale aj krahulcové, ktoré som na Slovensku choval ako prvý,“ pochválil sa.
V minulosti mal v chove stovky jedincov, dnes sú to len desiatky. „Kupujem ale stále viac a viac farebných rázov, chytilo ma to, až ma ostatní chovatelia volajú Farbičkár – že chcem chovať každú farbu,“ zasmial sa s dôvetkom, že to by nebolo možné, či už z priestorových alebo finančných dôvodov.
„Nie je to lacná záležitosť. Napríklad nedávno som na výstave od Nemcov kúpil kohúta za 150 eur, tu mám problém tie, ktoré vychovám, predať za 50,“ povzdychol.
Kohút ako kulturista?
V minulosti mal na Revolte problém s dravcami a líškami, a tak musel zvieratá z voľných výbehov presunúť do oplotených a zastrešených priestorov. „Nemohol som si dovoliť prísť o chovný materiál,“ poznamenal chovateľ, ktorý dnes vedie nedávno založený Brahma club Slovakia.
Kremničan zbiera poštové známky venované vínu, ukázal ich na výstave Čítajte Spolu s ostatnými členmi v čase nášho stretnutia pripravovali prvú špecializovanú výstavu tohto plemena v rámci väčšieho podujatia v Nitre.
Sám sa chystal vystavovať kolekcie bielych a krahulcových, pričom v kolekcii musia byť vždy zastúpené obe pohlavia a minimálne štyri kusy hydiny.
Keď nám chcel priblížiť svoje menšie a väčšie úspechy zo súťaží, poháre a plakety musel na stôl v záhrade priniesť vo veľkom pletenom koši.
„Najviac si cením Majstra SR z minulého roka v Nitre, tam sa človek musí ukázať v konkurencii,“ priblížil. Jeho zvieratá už pritom opakovane získali aj titul šampióna, naposledy napríklad kohút jarabičí na októbrovej chovateľskej súťaži v Trenčíne.
Aby bol kohút vhodný na súťaž, chovateľ sa oň musí dobre starať. „Musíte im v krmive dať, čo potrebujú, najmä bielkoviny, aby boli dosť veľké, no nesmiete to prehnať. Sú aj prípady, keď to ľudia preženú a kohút padne na nohy a prestane chodiť,“ pripomenul extrém.
Odborná komisia posudzuje nielen telesnú stavbu, ale aj hrebeň, oči, zobák, laloky, krídla, nohy – beháky a pernaté ozdoby – aj tie sú u brahmaniek dôležité.
Príprava na samotnú súťaž nám v niečom pripomenula ľudské zápolenie vo fitness či v kulturistike. „Kohúty by sa pár dní pred podujatím mali dávať do výstavných klietok, aby si zvykli, aby sa vedeli ukázať a predviedli sa bez strachu. Hrebeň, laloky, zobák a beháky im natieram olejom, aby sa zviditeľnila a zintenzívnila červená a žltá,“ objasnil postup.
Niektorí perie hydiny aj takzvane „perú“, to však Radoslav nepraktizuje. „Niekedy sa musia vytrhať nejaké nadbytočné pierka,“ doplnil.
Priznal tiež, že cesta aj samotná výstava môžu byť pre hydinu stresujúce, chovné kusy tam často rovno nájdu nového majiteľa.
Očkuje po vyliahnutí
Chovateľ má vlastnú liaheň, kam ukladá vajíčka od takzvaných chovných kmeňov, tam zotrvajú automaticky otáčané a vlhčené 21 dní. Hneď v prvý deň, keď sa kuriatka vyliahnu, ich čaká očkovanie proti Markovej chorobe
Bývalý baník tvorí drevené sochy. Majstrom mu je jeho syn Čítajte „Ak by som ich nezaočkoval do tretieho dňa, tak mi deväťdesiat percent podochne. Ďalšie vakcíny sú proti pseodomoru, bronchitíde, gumboro a podobne,“ vymenoval niektoré z ochorení, ktoré ohrozujú hydinu.
Top chovateľmi brahmaniek sú podľa Radoslava Nemci, ale pekné zvieratá možno nájsť aj v Holandsku a Belgicku.
„Mal som už kohúta z Nemecka, z Maďarska, tento je napríklad z Dánska. Odvšadiaľ si nejakého prinesiem, je to už vášeň,“ priznal a ukázal nám obrúčku na nohe zvieraťa, kde možno vidieť skratku krajiny pôvodu, sériové číslo a podľa farby sa z nej dá odvodiť aj vek kohúta.
Bežný deň chovateľa, ktorý má na starosti plné kurníky sliepok a kohútov, je náročný. Potvrdil nám to aj Radoslav, ktorý sa záľube venuje popri inom zamestnaní.
„Väčšinou vstávam o štvrtej ráno a pootváram ich. Už deň predtým im nachystám, aby mali jesť a piť. Keď poobede prídem domov, zase chystám a venujem sa im. Je to zodpovednosť,“ povedal otvorene.
Len na nákup plemenných kohútov dá chovateľ do tisíc eur ročne, krmivo ho stojí minimálne päťsto. „Je to hobby, nie je to zárobková činnosť, môžete si prilepšiť, ale nezbohatnete,“ zasmial sa a dodal, že svojej srdcovke sa chce venovať, kým bude vládať.
