Stali ste sa najlepším strelcom jesennej časti. Čomu to pripisujete?
- Určite by som to zhodnotil tak, že harmónia v rodine, harmónia na ihrisku.
Ako by ste zhodnotili prácu mužstva, ktoré sa podieľalo na vašom úspechu?
- Za každým strelcom je práca celého mužstva. A gól je len jeho výsledkom.
Zhodnoťte jesennú časť zo svojho pohľadu. Ako sa vám darilo a ako darilo vášmu mužstvu.
- Z môjho pohľadu ako útočníka ju hodnotím veľmi pozitívne, pretože sa mi strelecky darilo. Dôkazom je 26 strelených gólov. Zranenia ma obchádzali, čo je tiež dosť dôležité pre tento úspech.

A mužstvo sme skončili na treťom mieste, čo je pre mňa osobne dosť málo. Ambície sme mali vyššie. Kostru mužstva tvoria starší hráči doplnení mladými. Mňa osobne mrzí prístup niektorých mladých hráčov, ktorí si o svojich futbalových kvalitách myslia viac ako potom dokazujú na ihrisku.
Aká je momentálna nálada v mužstve?
- Nálada v mužstve je dosť neistá, keďže ešte nevieme ako budeme pokračovať ďalej. A tím hra piatu ligu, čo je finančne dosť náročné. Mesačné faktúry od SsFZ sa pohybujú od 800 eur a vyššie. Počas tejto prestávky budeme rokovať s obcou o našom ďalšom pôsobení. Máme tri mužstva, čo na dnešnú dobu nie je málo. Tento rok sme vytvorili žiacke mužstvo, čo bola naša priorita. Náklady sa každým rokom zvyšujú.
Počas súťaže ste sa zamerali na korunu strelca alebo to prišlo samé?
- Už pred súťažou som povedal v šatni, že mojim cieľom je dať viac ako 40 gólov. Takže svoj cieľ sa mi darí splniť.
Dokázali ste strieľať góly v VII. lige, ale strelili ste aj pár gólov v kraji. Ako sa vám to podarilo?
- Šance sa premieňajú rovnako bez rozdielu súťaže. Ja vždy hovorím, že je to „čarovná lavačka“.
V Lovči ste aj hráč, ale aj funkcionár. Ako sa dajú skĺbiť tieto dva posty?
- Skĺbiť sa to dá, ale nie je to jednoduché. Keď sa na to pozerám ako funkcionár, robím všetko pre fungovanie klubu na nejakej úrovni. Venujem tomu veľa osobného času a aj finančných prostriedkov.
Potom, keď sa na to pozriem ako hráč, tak som niekedy sklamaný z prístupu niektorých hráčov. Keď vidím, že moja snaha ako funkcionára vychádza nazmar. Ešte sa musím aj ja rozhodnúť ako ďalej, či už z pozície funkcionára alebo hráča.

Budete sa cez zimné mesiace pripravovať aj individuálne?
- Nie, nie, individuálne sa nebudem pripravovať. Zimnú prípravu absolvujem s celým mužstvom spoločne, aby sa utužil kolektív.
V ´B´ mužstve, kde hráte, viac času sa darí. Aké sú vaše plány?
- Plány sú jasné, chceme sa pobiť o postup. Uvidíme, čo bude v našich silách, ale myslím si, že mužstvo na to máme.
V tabuľke ste dosť vysoko. V prípade prvého miesta, išli by ste hore do vyššej súťaže?
- Z mojej predošlej odpovedi to musí byť jasné. Samozrejme, že by sme šli vyššie. Načo by sme potom hrali, keď by sme mali byť stále v najnižšej súťaži.
Čo hovorí rodina na to, že sa vám tak strelecky darí.
- Rodina ma maximálne podporuje a sú radi, že sa mi tak darí. Ale úprimne sú na to zvyknutí (smiech).
Momentálne sa vám darí. Neuvažujete, že by ste jar začali v ´A´ mužstve?
- Uvidíme, ako bude na tom áčko. Najprv musíme zistiť aký posun je v kádri a potom sa rozhodne, kde začnem ja. Viac pravdepodobné je, že začnem v rezerve.
Svetoví kanonieri venujú svoje góly niekomu. Komu ich venujete vy?
- Mojej rodine. Rodičom a priateľke Veronike, ktorá mi vytvára rodinnú pohodu, a to sa odráža na mojom úspechu.
Je známe, že ste aktívne hrali aj v zahraničí. Vedeli by ste nám povedať najväčšie rozdiely medzi zahraničnou okresnou ligou a našou oblastnou?
- Je pravda, že som na majstrovský zápas nastúpil aj v zahraničí. Hral som v Írsku a v Rakúsku. Írska súťaž by sa dala porovnať s našou VI. ligou. V Rakúsku bola úroveň porovnateľná s našou V. ligou. Do Rakúska som prišiel cez zimnú prestávku. V tom čase bol klub na predposlednom mieste a mojou úlohou bolo strieľať góly a pomôcť k záchrane v súťaži. To sa mi aj podarilo. Klub sa udržal v súťaži a ja som sa stal najlepší strelec mužstva. Na naše zápasy chodilo veľa ľudí a zažil som tam veľmi pekný moment, ktorý sa na Slovensku v takýchto súťažiach len tak nevidí. Fanúšikovia skandovali a fandili cez megafón. Spievali rôzne chorály a v jednom z nich zaznelo moje meno. Priznám sa, že vtedy som mal zimomriavky po celom tele a na tento moment nikdy nezabudnem.
Pochodili ste viac mužstiev. Kde sa vám páčilo najviac, čo sa týka partie.
- Najviac času som strávil v Lovči. Zažil som tu pekné aj horšie obdobia. Na Hornej Vsi som strávil len pekne chvíle. Boli sme tam vtedy skvelá partia na ihrisku a aj mimo neho. Horná Ves bude vždy môj blízky klub, pretože dodnes tam máme s chalanmi veľmi dobré vzťahy. Partia okolo Dušana Reitera bola skvelá a zažili sme spolu veľa pekných chvíľ a hlavne máme na čo spomínať.
Máte ešte nejaký futbalový alebo športový sen?
- Nedá sa povedať, že ja ako hráč mám futbalový sen. Skôr ako funkcionár mám sen, aby TJ Lovča patrila vždy k top klubom nášho okresu, pretože je to krásna a vždy bola futbalová dedina.