Nedeľa, 24. február, 2019 | Meniny má Matej

Jedna za minútu. V Kremnických Baniach ukázali strihanie oviec

Nie je dobré, keď si deti myslia, že krava je fialová, vysvetľuje farmár, prečo otvoril brány gazdovstva pre verejnosť .

Strihanie oviec v Kremnických Baniach. (Zdroj: Silver Jurtinus)

KREMNICKÉ BANE. Život na gazdovstve a spracovanie ovčej vlny, ktoré v súčasnosti pre nízku výkupnú cenu tohto materiálu u nás zažíva krízu, sa rozhodli priblížiť na rodinnej farme v Kremnických Baniach.

Rodinná tradícia

Návštevníci Dňa vlny, najmä školáci a škôlkari z okolia, si mohli v piatok (7.12.) pozrieť nielen kravy a kone v tunajších maštaliach, ale aj malé jahniatka a teliatka staré len niekoľko dní. Túto možnosť si pochvaľovala napríklad rodina z Prievidze.

„Videl som všetko – kravičku, ovečku, psíka a kŕmil som koníka,“ vymenúval Martin, ktorý má len dva a pol roka.

„Keď si deti myslia, že krava je fialová, tak to nie je dobré. Ľudia už zabudli na tieto činnosti, nevedia si predstaviť, ako vyzerá práca na gazdovskom dvore. Musíme im ale aj my otvoriť dvere na farmy, aby videli, čo je to za robota a nespájali si poľnohospodárov len s agrodotáciami, ktoré berú,“ hovorí o zámere hospodár a majiteľ firmy EKO-Produkt Ján Svitok.

„Ukazujeme, ako sa strihajú ovce, ako sa s nimi zaobchádza, výrobu z vlny, pre ľudí premietame aj dokument o ich dojení,“ približuje 24-ročná Anabela, dcéra majiteľa farmy a zároveň študentka Poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Netají sa tým, že v rodinnom podnikaní hodlá pokračovať, pracuje najmä na bitúnku – konkrétne pri výrobe a predaji mäsových výrobkov.

Od detstva má k práci na gazdovstve blízko. „Vyrastala som tu, ako dieťa som spávala vonku so zvieratami,“ spomína.

„Je to náročná práca, v teple, v zime. Zvieratá si nevyberajú, teraz je akurát obdobie, že sa nám telia kravy, takže im treba pomáhať,“ vysvetlila, že pri množstve dobytku, aké chovajú, by sa to bez zamestnancov nedalo zvládnuť.

Jedna ovca za minútu

Na strihanie oviec dohliadal bača, strihači pricestovali z iného regiónu. Na ostrihanie jednej ovce potrebujú Milan Samaš z Korytárok pri Detve a jeho kolegovia tak jednu minútu, on sám by to zvládol aj poslepiačky. „Stačí len strihať a človek sa to naučí praxou. Mašinku ťaháte po kožke, kopírujete telo,“ ukazuje nám postup.

„Keď je ovca v dobrej kondícii, tak je zdravá a pekná aj vlna, keď má slabý proviant, tak je i vlna nekvalitná,“ vysvetľuje.

Ovce vyzerajú v rukách strihačov pokojne. Keď sa pýtame, či im strihanie nespôsobuje stres, strihač sa pousmeje a hovorí, že im do hlavy nevidí. „Ale neubližujeme im tým, vieme presne, kde a ako ich chytiť,“ hovorí Milan, ktorý za prácou cestuje po celom Slovensku.

Dnes je ale veľký problém vlnu predať, najmä z menších chovov, a tak často vyjde nazmar a skončí ako odpad.

„Nevykupuje sa. Cena vlny za dva roky klesla viac ako o polovicu, v súčasnosti sa z jej ceny nezaplatí ani to strihanie,“ povzdychne. Aj z týchto dôvodov vraj dnes chovatelia dávajú ovce strihať menej často.

Úžasný materiál

Spracovanie ovčej vlny predviedla v Kremnických Baniach Marcela Nemcová z obce Devičany.

„Je to prírodný materiál živočíšneho pôvodu prispôsobený tomu, aby chránil svojho majiteľa. Výrobky z vlny majú úžasné izolačné vlastnosti. Nie, oni nehrejú, oni chránia naše vlastné teplo proti vonkajším vplyvom,“ hovorí o vlastnostiach vlny, ktorá má výhody v zime aj v lete, remeselníčka.

„Vlna je vhodná aj do extrémnych podmienok, aj keď odev z nej navlhne, necítite chlad,“ objasňuje.

Vlnu začala spracúvať po prvom strihaní oviec na vlastnom hospodárstve, nemali ju totiž kam dať a jej prišlo ľúto vyhodiť taký materiál.

„Zdalo sa mi to ako neskutočné plytvanie,“ hovorí a ukazuje nám teplé pulóvre vyrobené na mieru, šále, čiapky, rukavice či vlnené hračky.

„Predstavte si, ako príde do veľkochovu Poliak s kamiónom a vlnu odvezie a tá skončí až v Číne. K nám sa potom späť z Číny dostane hotový sveter. Je to smutné,“ komentuje stav, ktorý sa rozhodla svojou aktivitou aspoň trochu zmeniť.

Pomáhajú pevné nervy

Mäsové výrobky z gazdovského dvora v Kremnických Baniach poznajú nielen ľudia z okolia, môžu si ich kúpiť aj v Bratislave či v Nitre, tie z ovčieho mlieka zase môžu počas sezóny ochutnať na salaši v neďalekej obci Krahule.

„Máme certifikát o bio kvalite, platia u nás prísne pravidlá, kladie sa dôraz, na to, ako sa zvieratá chovajú, čím sa kŕmia, ako sa porážajú,“ hovorí Ján Svitok o hospodárstve s približne 350 kusmi dobytka, najmä kráv francúzskeho plemena Charolais, ktoré sa chovajú práve na mäso. Ročne sa tam narodí asi 160 teliatok.

Sledovať, kedy to na kravy – matky príde, pomáhajú aj kamery.

„Farmár - manažér som len doobeda, keď mi pomáhajú moji zamestnanci, ale poobede si musím vysúkať rukávy, veď aj poobede sa telia kravy a treba sa o ne postarať. Ľudí tu ale nemám od rána do večera, takže vtedy je to na mne a mojej žene,“ približuje a dodáva, že práve pôrody sú najkrajšími momentmi, ktoré na farme zažívajú.

Negatívom takéhoto podnikania je množstvo papierovačiek, no podľa farmára sa to dá s pevnými nervami zvládnuť, jeho syn navyše študuje právo.

„Ľahšie je však vychovať kravu ako spraviť projekt,“ hovorí poľnohospodár.

A čo radí potraviny nakupujúcej verejnosti? „Rozhodne nič nepokazia, ak budú nakupovať od domácich farmárov, dostanú tak istotu a prehľad o tom, čo jedia. A navyše podporia slovenskú ekonomiku,“ nabáda.

Hlavné správy z MY Žiar

V Nevoľnom pozývajú na benefičného Mrázika, pomôžu rodine po požiari

Rodine poputuje výťažok z nedávneho koncertu aj z víkendového muzikálu.

Kapela Virvar počas benefičného koncertu v Kremnici.

V kraji hlásia prípady SARI. V nemocnici skončil aj muž zo Žiarskeho okresu

Rizikovým faktorom je u tohto pacienta kardiovaskulárne ochorenie.

Ilustračné foto.

Polícia obvinila muža podozrivého z prepadu benzínky v Banskej Štiavnici

Policajti zadržali a obvinili podozrivého, je miestny.

Vraždu Jána a Martiny si v Banskej Štiavnici pripomenuli sviečkovým pochodom

Pred fotografiou dvoch zavraždených mladých ľudí čítali z listu ich blízkych.

 Pietne miesto Martiny a Jána pred banskoštiavnickou kaviarňou Art Cafe.

Rok od vraždy: Organizátorka protestov v Žiari neverila, že iniciatíva vydrží tak dlho

O Slovensku som sa za uplynulý rok dozvedela veľa zlého aj dobrého, hovorí Michaela Čillíková.

Vo štvrtok (21.2.) podvečer na Námestí Matice slovenskej v Žiari nad Hronom.

Už ste čítali?