ŽIAR NAD HRONOM. Aj keď som sa zúčastnila tréningu žiarskeho tanečného súboru Seniori optimisti len ako pozorovateľ, odchádzala som z neho nabitá energiou.
Partia dôchodcov, ktorá sa rozhodla, že aj na penzii chce žiť aktívne, sa o to postarala.
„Náš priemerný vek sa pohybuje na hranici sedemdesiatich rokoch – dnes ťaháme dvaja až k osemdesiatke. Držíme sa, kým sa telo dokáže prispôsobiť tempu ostatných. Nie je jednoduché naučiť sa choreografiu – či už sa na to pozrieme zo stránky pohybových schopností alebo zo stránky pamäte,“ hovorí s úsmevom Ján Truben, ktorý bol, spolu s manželkou, členom tanečného krúžku už od jeho vzniku v roku 2001.
Vtedy v Žiari začala pôsobiť základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska a hľadala pole pôsobnosti.
Názov tanečnej, ale aj speváckej časti súboru vymyslela tiež jedna z prvých členiek – Mária Szolnokyová.
„Musím povedať že toto pomenovanie rezonuje všade, kam zavítame, hrdo sa k nemu hlásime, lebo vystihuje naše aktivity, náš prístup,“ pripomína Ján Truben.
Na začiatku boli predsudky, našli sa ale odvážlivci
Hoci zo začiatku bolo ťažké presvedčiť žiarskych seniorov o tom, že tanec s ich vekom idú dokopy, dnes už niekoľko rokov víťazia v amatérskej tanečnej súťaži seniorských choreografií.
„Ja patrím medzi tých ľudí, ktorí niečo skúsia vo veľkom svete a vrátia sa domov. V Žiari to v tom čase nebolo ako v Bratislave a nezodpovedalo to ani správam mojich priateľov, ktorí emigrovali do Kanady, do USA a rozprávali mi, že tam prekvitá tanec seniorov. Ľudia u nás mali predsudky, nemysleli si, že tancovať v seniorskom veku a učiť sa niečo nové, je to najlepšie.
