PODHORIE. Aj v Podhorí v okrese Banská Štiavnica sa Katarínou začínal malý pôst, keď sa nesmeli robiť tanečné zábavy. Mládež preto na stretávanie využívala magické dni plné zvykov a povier.
Dievky triasli plotmi
Na svätého Ondreja sa lialo olovo, aby dievčatá zistili, aký bude ich nastávajúci. Triasli sa ploty.
„Plote, plote ja ťa trasiem, svätý Ondrej, ja ťa prosím, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť,“ recituje kronikárka Anna Mikušková.
„Čestné slovo, že sa mi to aj splnilo, ako som triasla, tak som začula psa zo Žakýla a na Žakýl som sa aj vydala,“ usmieva sa.
Podobný zvyk si tu spájali aj s pečením opekancov. „Prvý upečený sa šiel zjesť von a s kým sa dievča stretlo, teda aké mal meno, také mal mať aj jej budúci manžel,“ spomína pamätníčka Anna Ivaničová, ktorá mnohé zvyky zažila v pôvodnej podobe.
Na Barboru si dievčatá prinášali domov čerešňové halúzky, ktoré do Vianoc vykvitli. Kým niekto podľa počtu kvetov veštil, kedy sa vydá, gazdovia podľa nich predpovedali, aká bude úroda.
Na svätého Mikuláša bolo počuť po dedine štrngot čertových reťazí, to domy navštevovali známe postavy. „Dobrým doniesli jabĺčko, orechy, sušené slivky, zlým uhlie alebo prút,“ hovorí dôchodkyňa.
Čert pritom vždy našiel nestráženú chvíľku, aby ženy zamazal sadzami. Táto tradícia pretrváva dodnes, v dedine organizujú obecného Mikuláša, aj samostatne pre škôlku.
Na Luciu dievčatá napísali na lístky mená mládencov, ktorí sa im páčili, na jeden tiež panna a na jeden smrť. Ak im ako posledná pod stromčekom ostala panna, znamenalo to, že ostanú na ocot, ešte horši bola smrť.
„V tých časoch mrelo veľa mladých, najviac na slepé črevá,“ doplní najstaršia zo žien. Dievky si v tento deň zvykli namúčiť tvár, odieť sa do plachiet – a chodili po domoch vymetať kúty. Ako ticho prišli, tak ticho odišli.
Ježiško doviezol jedličku
Pred Vianocami museli v domácnostiach stihnúť i zabíjačky a výslužky rozniesť rodine a známym. Aby mal každý na sviatky dostatok poživne.
K prípravám patrilo aj pečenie oblátok od pána rechtora či pani rechtorovej v železách nad ohňom v sporáku. Okraje sa po upečení poobstrihávali a žiaci oblátky roznášali v košíkoch. Učiteľ dostal materiál na oblátky od obce, chlapci ich rozniesli a dostávali za ne odmenu.
Malé deti, ktoré ešte nechodili na ranné roráty, si stará mať zvykla zavolať do pitvora, zhasla petrolejku a na murovanom sporáku otvorila mriežku, aby bolo vidno oheň.
„Vychádzalo odtiaľ svetlo na znak lásky a toho, že sa narodí Ježiško. Všetci sme sa modlili Anjel Pána,“ rozpráva dôchodkyňa z Podhoria.
Múzeum vystavuje svoj najväčší betlehem. Rezbár doň vložil aj permoníka Čítajte Vianoce ani v minulosti nemohli byť bez stromčeka – chvojky. Ozdoby si každý robil sám – najskôr to boli orechy v staniole, jabĺčka, opekance alebo kockový cukor zabalené na spôsob salónok a neskôr aj doma pripravený fondán, ako si spomína Emília Pulišová.
Zdobilo sa na Štedrý deň dopoludnia. „Keď sme boli drobné deti, hovorili nám, že Ježiško donesie jedličku. Chystala sa v komore, aby sme ju nevideli. Potom prišiel ocko so zvončekom a začal hádzať varený hrach do povaly – na znak toho, že ide Ježiško a vezie jedličku na kolieskach,“ hovorí Anna. Stromček potom zavesili na hradu nad stôl.
Polievka z kapustovej vody
Kým zasadla rodina k večeri, najskôr sa musel obriadiť statok. „Keď sa piekli opekance alebo chlieb, ostalo trošku cesta – to sa poškrabalo z koryta a z toho sa upiekol chlebík – pred večerou ho gazda zobral, rozkrájal ho na toľko kusov, koľko mal statku, na každý dal cesnak, naškrabal zo steny a išiel do maštale, aby im dal,“ opisuje zvyky pamätníčka s dôvetkom, že nad dvere maštale sa urobil krížik.
Na suvenírovú bankovku s Marínou a Sládkovičom čakali ľudia v rade Čítajte Potom sa už každý chystal. Anna Ivaničová sa napriek svojmu veku dodnes umýva v opekancovej vode – ako jej od detstva hovorili, aby bola pekná. Zapálila sa svieca, pod stolom ležala slama ako symbol narodenia Ježiška, aj reťaz pre súdržnosť rodiny.
Atmosféru dotváral papierový betlehem na machu – v rohu na takzvanom „prílepku“. Ozdobil sa čečinou a papierovými ružičkami.
„Najskôr sa vypilo pálenky – hriateho s medom, potom sa jedol chlebík, cesnak, oblátka, med a ďalšie,“ vymenúva dôchodkyňa.
„Hlavným jedlom tu bývala a stále je polievka – hríbovka – z vody zo suda z kyslej kapusty, zatrepaná mliekom. Po nej nasledovala velikánska misa s makovými opekancami,“ približujú Podhorčanky.
Na stole nesmeli chýbať varený hrach, sušené ovocie, neskôr aj kompót. Zemiakový šalát s vyprážaným kaprom pribudol v obci do vianočného jedálnička až neskôr.
Piekli sa aj koláče – väčšinou záviny, neskôr aj vianočka, ktorú tu volajú žomlička. Cesto sa zarobilo vo veľkom, často doňho niekto zo špásu hodil haliernik, kým ho žena nenašla, nebolo dobre vymiesené.
Polnočná plná zážitkov
Starší zamierili na polnočnú, ktorá bola nielen náboženskou, ale aj veľkou spoločenskou udalosťou. Kedysi sa na ňu chodievalo v kroji, ženy so šávolkami cez plecia.
„Pre nás deti bola zážitkom. Šepkali sme si, čo kto dostal pod stromček,“ usmieva sa Emília. Na Božie narodenie sa zväčša ostávalo doma.
Vinšovať cez Vianoce prichádzali zvonár s pastiermi, ktorí nosili dlhé brezové prúty, aby bolo na jar, keď sa budú vyháňať kravy. Ženy aj trochu vyšibal a gazdiná ho odmenila chlebíkom. Prichádzali aj deti a cigáni s husličkami.
Aj dnes sa v obci snažia nadviazať na tradície – spoločným pečením oblátok, oživením spievania kolied či zdobením adventných vencov.
„V rámci tvorivých dielni zdobíme medovníčky a tento rok sme prvýkrát vyrábali s deťmi vianočné pohľadnice. Bol to milý návrat k tejto činnosti,“ predstavuje aktivity starostka Podhoria Dana Lóžiová.
