BELUJ. V obci Beluj v okrese Banská Štiavnica Vianoce cítiť odvšadiaľ, na priestranstve v centre obce víta okoloidúcich betlehem. Voľakedy stál na mieste obchod s krčmou.
„Pred štyrmi rokmi sme tu odkryli klenbovú pivnicu – materiál na spevnenie – takzvané pažnice sme museli doviezť až Čiech,“ približuje starostka obce Monika Zlesíková.
V súčasnosti lokalita slúži aj ako miesto stretávania sa a malá tržnica. V obci sú na túto výzdobu hrdí podobne ako na nedávno otvorené obecné múzeum.
Niekdajšiu schátranú pajtu tu premenili na izbu ľudových tradícií. „V oboch prípadoch sú za tým najmä mnohé hodiny dobrovoľníckej práce tunajších ľudí, bez ktorej by to v dedinke s malým rozpočtom nešlo,“ ďakuje všetkým, ktorí pomohli, starostka.
Hľadali po padlášoch
Vystavené predmety odkazujúce na život predkov nazbierali po padlášoch, ako tu hovoria povalám, po komorách a po starých truhliciach. Nie všetky môžu pre priestorové obmedzenia vystaviť.
„Mnohé veci pochádzajú práve z našej obce a z nášho rodičovského domu. Už ako malá som chodila po padlášoch a pozerala, čo sa tam skrýva. Z každého som sem niečo doniesla a ešte mi aj doma ostali vzácne spomienky. Od nás sú napríklad truhlica, skriňa, vyšívané vankúše, džbány, taniere,“ vymenúva Zuzana Paukovicová.
Aké bývali Vianoce? V Podhorí si aj dnes niektorí umývajú tvár vodou z opekancov Čítajte Má na sebe sviatočný belujský kroj – dominujúcim materiálom je lesknúci sa brokát. „Sukňa a zástera sú po mame a lajblík som si k tomu dala prispôsobiť,“ ukazuje nám detaily.
Koledy s týždenníkom MY si nedávno tunajší ľudia zaspievali práve v izbe plnej tradícií, predtým ju však vyzdobili vo vianočnom duchu.
Z hrady na strope visel nad stôl stromček vyzdobený ručne vyrobenými ozdobami. „Každý zdobil tým, čo sa doma našlo – boli to jabĺčka, orechy alebo kockový cukor v staniole, medovníčky, kto piekol, slamené ozdoby,“ vymenúva ďalšia aktívna obyvateľka Marta Durdíková.
„Stôl bolo kultové miesto, sakrálny priestor, aj preto stromček visel nad ním. Samozrejme, praktickým dôvodom bolo aj málo miesta, v starých domoch by sa inam nezmestil,“ objasňuje vyštudovaný etnológ Milan Blahút, ktorý v minulosti chodieval do dedinky na prázdniny k starým rodičom a pred pár rokmi si v nej kúpil dom.
Pod stolom slama a reťaz
Na stole muselo byť z každého jedla počas Štedrého dňa aspoň niečo – aby v novom roku bolo hojne všetkého. Našli by sme tam strukoviny v mise, ovocie, orechy, cesnak a cibuľu pre zdravia, žito. Chýbať nesmel chlieb.
Zvončeky z Horných Hámrov zvonia už takmer desaťročie. Privítali by aj nových členov Čítajte Pod stolom bola slama – ako symbol narodenia Ježiška v maštali a okolo drevených nôh reťaz, aby rodina držala pokope.
Pred samotnou večerou, ktorá bola obradom, sa najskôr obriadil statok. „To bolo živobytie. Aj domy sa tak stavali, najskôr maštaľ pre zvieratá, potom komora pre to, čo sa dochovalo a dopestovalo, a až potom obytná časť,“ vysvetľuje Marta Durdíková.
Z detstva si pamätá, že Vianoce pre ňu začínali až na Štedrý deň doobeda.
„Večeralo sa v kuchyni, bola centrom domácnosti. Toto, čo vidíte na stole, bola bežná výbava. Zo všetkého nasypané na jednej veľkej hlinenej miske,“ ukazuje na misu so strukovinami.
Oblátky piekol učiteľ
Keďže v obci žili aj v minulosti evanjelici spolu s katolíkmi, zvyky aj vianočné jedlá sa odlišovali od rodiny k rodine.
„Zvyky, ktoré boli pevne dané, boli tie religiózne. Aké kto vyznával náboženstvo, také boli jeho sviatky,“ hovorí. Na stole vidíme aj evanjelický spevník z roku 1910 v nádhernej väzbe.
„U nás doma bola tradičnou kapustnica – s hríbami – varila sa aj s údenou bravčovou kosťou alebo s mäsom. My sme mávali rezance, no môj muž, ktorý pochádzal z katolíckej Hodruše, jedával opekance. Až on k nám priniesol aj zvyk zabíjať pred Vianocami živé kapry. Bola okolo toho celá veda,“ spomína s úsmevom dedinčanka.
Kým na Štedrý večer ako dieťa s rodinou večerala kapustnicu a rezance, na druhý deň jedli to, čo sa v polievke varilo. Ak sa varila šunka, jedli sme šunku, ak klobása, klobásu.“
Súčasťou večere boli aj oblátky s medom, prípadne s cesnakom. Tie v minulosti pekával pred sviatkami pre dedinu evanjelický učiteľ, po domoch ich potom roznášali chlapci.
„Dostávali za ne slaninu, fazuľu – také veci, čo sa doma dochovali, dopestovali. Alebo rodičia sami zaniesli učiteľovi. Rovnako to bolo aj v prípade farára,“ vysvetľuje Marta Durdíková.
Darčeky pod stromček v jej rodine zvykom neboli, čo bolo treba, kúpilo sa v čase, keď to bolo treba.
Na Božie narodenie chodievali po susedoch a po rodine chlapci vinšovať a „časitovať“.
Na starý rok zase o polnoci zazvonil z veže zvonár a potom pred kostolom vyhrávali turneri – dychovka.
