ŽIAR NAD HRONOM. Dejiny obce Svätý Kríž, ku ktorej sa ako k svojmu predchodcovi hlási mesto Žiar nad Hronom, sa z hľadiska archívnych informácií začínajú písať v roku 1075.
Prvým dokumentom, kde sa územie spomína, je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku vydaná kráľom Gejzom I. za Uhorského kráľovstva.
Autori novej monografie o Žiari nad Hronom Oliver Frgelec, Juraj Lepiš a Marcel Pecník však upozorňujú, že pôvodný dokument sa ako celok nezachoval, no viaceré ďalšie listinu viac alebo menej presne opisujú a odkazujú na ňu.
V inom texte z neskoršieho 13. storočia sa podľa slov historikov spomína mýtne právo, o ktorom mala hovoriť už staršia listina.
„Nájdeme v ňom lokality Voznica, Svätý Kríž (Kerestúr) a Hliník (Gelenduk), ktoré zaručene existovali už v 13. storočí,“ píšu autori knihy.
V Žiarskom okrese sa tak najstaršou písomnou zmienkou práve v súvislosti so vznikom kláštora hrdia v Žiari a v Hliníku nad Hronom a v okrese Žarnovica v Hronskom Beňadiku a vo Voznici.
Knihu pokrstili hlinou z nádvoria kaštieľa a hliníkom
Novú publikáciu, za ktorou stojí kolektív autorov pod vedením banskobystrického historika Marcela Pecníka, pokrstili hlinou z nádvoria kaštieľa a hliníkovmi pilinami – oboje pritom malo odkazovať na staršie a novšie dejiny mesta.
„Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale Žiar je mesto s hlbokými historickými koreňmi,“ povedal počas decembrového krstu v sále niekdajšieho biskupského kaštieľa zostavovateľ monografie Marcel Pecník.

Výhodná poloha
Svätý Kríž podľa historikov začínal ako osada pri Hrone a neskôr mohol byť mýtnou stanicou pri splavovaní dreva.
Časom sa ukázala jeho výhodná poloha na križovatke ciest a aj preto sa oň viedli spory.
„Rok 1246 sa stáva pre Svätý Kríž výnimočným, pretože dostáva výsady od ostrihomského arcibiskupa Štefana Vanču, ktorý samozrejme forsíroval rozvoj obchodu v oblastiach pod svojou kontrolou, a tým aj vyšší zisk z daní,“ píšu historici a potvrdzujú, že osada nadobudla výsady mestečka.
