ŽIAR NAD HRONOM/BELEHRAD. Tohtoročné oficiálne majstrovstvá sveta stredných škôl vo futbale spoznali víťaza. V belehradskom finále si hráči Brazílie poradili so slovenským zástupcom, žiakmi Súkromného gymnázia v Podbrezovej. V drese vicemajstrov sa predstavil aj mladý Hliníčan, 18-ročný Samuel Jenat.
V základnej skupine skončili druhí
Mladí futbalisti sa v základnej skupine stretli s mužstvami Rakúska, Luxemburska, Dánska a nakoniec so Spojenými arabskými emirátmi. Samuel a jeho podbrezovskí spoluhráči ťahali za kratší koniec len v zápase proti Rakúsku, ktorý prehrali vysoko 0:5.
„Postup do štvrťfinále nás neskutočne potešil, pretože pred šampionátom sme na
niečo také ani nepomysleli. Zápas proti Rakúšanom by som zhodnotil tak, že boli lepší a zaslúžene vyhrali skupinu,“ zhrnul úvodnú časť šampionátu Jenat.
Po bojoch v základných skupinách nasledovalo štvrťfinále, kde sa študenti podbrezovského gymnázia stretli s rovesníkmi z Grécka. Mladí Gréci nastupovali do zápasu ako víťazi svojej skupiny.
„Výhrou nad Grékmi sme si mohli naďalej žiť svoj sen. Niečo neskutočné sa stalo skutočnosťou a my sme postúpili medzi štvoricu najlepších,“ nadšene dodal obranný pilier.
Semifinále rozhodli nájazdy
Semifinálový boj so Slovincami mal nezvyčajný priebeh. Po záverečnom hvizde bol stav 0:0. Zaujímavosťou turnaja bolo, že na rad neprichádzalo predĺženie ani pokutové kopy, ale samostatné nájazdy.
„Tento typ rozhodnutia som ešte nezažil, ale keďže sme boli úspešnejší, tak to hodnotím pozitívne. Dôležitý nájazd som premenil ja, ale viac ma potešil tímový úspech. Postup do finále považujem za doterajší životný úspech,“ priblížil cestu do finále.
Defenzívna práca Slovincov bola výborná. „O sile Slovincov hovorí aj fakt, že za celý turnaj nedostali z hry ani gól. Nepodarilo sa to ani nám, ale som rád, že sme zvládli nájazdy,“ povedal na adresu hráčov Slovinska tréner vicemajstrov Roman Snopko.
Vo finálovom zápase sa stretli s mladými kanárikmi z Brazílie. Záverečný boj sledovali plné tribúny, čo si samotní hráči dokonale užili.
„Brazílčania potvrdili rolu favorita, boli futbalovejší a ukázali nám, na čom musíme ešte popracovať,“ v krátkosti zhrnul finálový zápas Jenat a dodal: „Atmosféra, ktorá vládla počas finále bola neskutočná. Neopísateľný zážitok, ktorý si dovolím tvrdiť, že sme všetci zažili po prvýkrát.“
Účinkovanie chlapcov zhodnotil aj tréner Snopko, ktorý neskrýval žiaľ.
„Údel porazeného vo finále na akýchkoľvek majstrovstvách sveta je strašný a smutný. Čo na tom, že sa vrátite domov so striebornými medailami, čo na tom, že doveziete krásny pohár za druhé miesto? Tá emócia z prehry je taká obrovská, že aj keby ste chceli, tak vám nedovolí radovať sa z tohto úspechu. My sme chceli zvíťaziť. Je nám ľúto, že ľudia, ktorí nás sem prišli z domu podporiť, sa museli pozerať na naše slzy a sklamanie. Tak to chlapcom prepáčme a verím, že časom si uvedomia, čo v skutočnosti dokázali,“ odhodlane napísal na sociálnej sieti.
Plač vystriedal úsmev
Po nevydarenom poslednom zápase zavládol smútok. Na najcennejší kov nedosiahli. Finálová prehra znamenala “len“ strieborné medaily.
„Po skončení zápasu nastalo veľké ticho. Vybehli slzy, pretože sme boli blízko toho najcennejšieho,“ opísala finálové sklamanie opora zadných radov.
Sklamanie však netrvalo dlho. Mladí športovci predviedli fantastické výkony.
„Po opadnutí emócií sme si uvedomili, čo sme dosiahli. Slzy vystriedal úsmev a v momente nás zaplavilo množstvo gratulácií od blízkych členov rodiny a kamarátov zo školy,“ hrdo dodal strieborný Jenat.
V akcii aj rodičia
Celý turnaj pozorne sledovali aj rodičia. Výkriky radosti doma za počítačom sprevádzali rozhodujúce zápasy.
„Semifinálový a finálový zápas boli vysielané cez internet, tak sme, samozrejme, pozerali. Vedeli sme, že zápas pozerajú aj rodičia druhých chlapcov, tak sme si po jeho skončení zavolali a spoločne sa tešili z úspechu. Sme futbalová rodina, takže doma je športom číslo jeden futbal a naozaj ním žije celá rodina,“ priblížila atmosféru v rodine Jenatovcov šťastná mamina Andrea a dodala: „Sme neskutočne hrdí na nášho syna a berieme to ako také zadosťučinenie za čas, ktorý sme pre futbal obetovali. Sme radi , že synova cieľavedomosť a každodenná športová drina bola odmenená nielen úspechom v podobe titulu vicemajstra sveta, ale hlavne možnosťou zažiť futbalovú atmosféru veľkého šampionátu a v konečnom dôsledku možnosťou denne robiť to, čo má odmalička nadovšetko rád.“
Turnaj na vysokej úrovni si užívali aj samotní hráči. Pozápasové oslavy priniesli aj zaujímavé momenty, na ktoré sa tak rýchlo nezabudne.
„Po vyhratom zápase so Slovinskom sme boli v takej eufórii, že počas cesty na hotel som si v autobuse zabudol obidva páry kopačiek. Keďže na zápasy sme nechodili vlastným autobusom, ale k dispozícii bola len kyvadlová doprava, tak autobus odišiel a moje kopačky sme nevedeli nájsť. Večer na hoteli tak tréneri hľadali, kde v blízkosti je obchod so športovou obuvou, aby som vo finálovom zápase mal v čom nastúpiť. Ráno sme boli odhodlaní, že ideme kopačky kúpiť a zrazu nejaký pán doniesol obidva páry mojich kopačiek, že sa našli, ale nevedia komu patria. Aj vďaka tejto príhode môžeme zhodnotiť šampionát, že vyšiel nad naše očakávania,“ uzavrel Samuel Jenat.
SAMUEL JENAT
Narodenie: 30. 3 2001 18 rokov
Výška: 192 cm
Váha: 82 kg
Post: Obranca
Preferovaná noha: Pravá
Samuel Jenat je odchovanec Hliníka nad Hronom, ktorému futbalové základy vštepoval jeho otec v rodnej dedine. Vynikal už v kategórii prípraviek, v kategórii mladších žiakov obliekal dres Pohronia, kde si ho vyhliadli tréneri z Dukly Banská Bystrica, kam odišiel v 11 rokoch. „ Bola to zaujímavá ponuka, pretože Dukla hrala 1. ligu. Tam som futbalovo podrástol, odohral množstvo zápasov a užil si mnoho domácich a zahraničných turnajov. Chvíľku som pôsobil v Trnave, ale po polroku som sa vrátil do Dukly. Odtiaľ viedli moje futbalové kroky do Podbrezovej, kde pôsobím dodnes a nastupujem za kategóriu U19 a juniorské mužstvo Podbrezovej B,“ priblížil svoje začiatky talentovaný Samuel Jenat.
