ŠTIAVNICKĚ BANE. Tajomné miesto so zvláštnou energiou. Reč je o starobylom dome, ktorý ponúka domácim okrem útočiska aj niečo naviac.
Podľa miestnych ľudí je táto nehnuteľnosť známa tým, že sa tu v minulosti diali nezvyčajné veci.
Navštevovať ju preto chodia domáci i zahraniční zvedavci. Je dom v odľahlej časti Štiavnických Baní skutočne strašidelný?
Rozprávali sme sa o tom s jeho majiteľom Rastislavom Mišíkom.
Rasťo, pochádzaš z Bratislavy. Ako si sa vlastne dostal k domu na Štiavnických baniach?
– Dom som zdedil po predkoch, asi som nebol debil. Tak sa totiž spieva v jednej kultovej skladbe.
„Kdybych nebyl debil, tak bych něco zdědil,“ (smiech). Poznáš? Ale asi som blázon, pretože starať sa o takúto rozsiahlu nehnuteľnosť nie je jednoduché.
Našťastie, je to pre mňa zábava a radosť. Vrúbľujem, sadím a starám sa o staré stromy a hlavne maľujem. Je to taký môj malý raj.
Vieš mi povedať niečo o histórii tohto domu?
– Je to domček, ktorý slúži ľuďom a celým generáciám už vyše 500 rokov.
Hrubočizné múry tohto starca si určite pamätajú rôzne pekné i smutné príbehy, okázalé zábavy, čudných nájomníkov možno typu grófa Draculu, či krvilačnej pani.
Dopočul som sa tiež, že dom slúžil aj ako úkryt v ťažkých časoch. Skrýše vraj boli v jeho obrovských komínových telesách.
Údajne tu však bola fabrika na výrobu pušného prachu a rozbušky, neskôr slúžil banskému priemyslu a posledných 150 – 200 rokov ako meštiansky dom.
Dnes je to pre mňa ateliér v každom ročnom období.
Ateliér? Akému umeniu sa venuješ? Inšpiruje ťa pri tvojej tvorbe aj samotné prostredie?
– Venujem sa maľovaniu už roky, čo ma neskutočne napĺňa. Napriek tomu, že sa z Banskej Štiavnice už bohužiaľ stáva akési klišé, tak je nesmierne inšpiratívna.
Ale pomaly je jej potenciál stále viac a viac degradovaný – je komerčným miestom tak, ako sme to už aj pred dvadsiatimi rokmi predpokladali.
Už to totiž nie je to zabudnuté mesto, ale stala sa turistickým, chalupárskym a umeleckým hitom.
Na jednej strane je to pozitívne, no má to aj nevýhody – Štiavnica zostáva už umelecky „prefláknutá“.
Avšak jej príroda a prostredie môjho domu a záhrady mi tvorí neskutočný ateliér, kde tvorím. Má magickú, mysterióznu a až čudno-zvláštnu atmosféru.
Ako to myslíš?
– Povráva sa, že sa v minulosti v tomto dome prejavovali akési vyššie sily. Istí ľudia ma upozornili na to, že v dome straší.
Vraj boli svedkami zvláštnych vecí, ktoré sa tu diali. Napríklad, jeden pán mi povedal, že si všimol, ako keby niekto nachvíľu rozsvietil svetlo v jednej z izieb.
V dome v tom čase však nik nebol. Tiež som sa dopočul, že bolo z kôlne v záhrade počuť zvláštne zvuky.
A uveril si?
– Aj keď som skeptik v týchto veciach, je pravda, že ma raz navštívil jeden známy, ktorý mal psychické problémy.
Po návšteve mi viackrát volal a ďakoval mi, že akoby zázrakom je už fit a plný energie. Tak neviem. Je možné, že energetické pole je tu silné.
Mňa tu inak nestraší, ale naopak skôr lieči. Ak sa bude chcieť presvedčiť niekto, kto sa cíti zle, môže ma navštíviť.
Nech mi len zabúcha na bránu. Prejdeme sa záhradou a účinná látka zaručene zafunguje (smiech).
Ale, je pravda, že sa tu dejú zvláštne veci. Naposledy som si našiel v zatvorenom dome veľkú krásnu sovu.
Keď som vstúpil dnu, nemohol som uveriť vlastným očiam a doteraz nechápem ako sa tam dostala.
Nafotil som si ju, pretože by mi to asi nikto neuveril. A takýchto príbehov mam veľmi veľa.
Máš manželku a dve dcéry. Ako to vnímajú? Majú podobné zážitky?
– Moje deti sa, našťastie, s ničím podobným nestretli a cítia sa tu fantasticky.
Rovnako, ako som sa tu cítil dobre ja aj s mojím bratom, taktiež môj otec ešte ako malý chlapec a pravdepodobne aj jeho mama.
Je zaujímavé mať v rukách fotografie viacerých generácií detí s týmto domom a záhradou.
Je tu množstvo zákutí, trás, hojdačiek, brlohov, les, čistinky, stromy zaujímavých tvarov a desiatky rôznych ovocných druhov.
Hneď po zime tu vykuknú snežienky, neskôr sa záhrada zafarbí do žlta prvosienkami a potom púpavami.
V lete margarétky doslova zbelejú záhradu a jesienky sfialovejú trávnik už začiatkom septembra. V zime nešpule nakŕmia vtáčiky, nášho psa a mňa.
