LOVČICA – TRUBÍN. Nevidiaci Banskobystričan Jaroslav Bohovič (27), ktorého s vodiacim psom nevpustili do motorestu v Lovčici - Trubíne, dnes pre médiá opísal nepríjemnú situáciu priamo pred týmto podnikom.
Chce tak pomôcť predchádzať podobným prípadom do budúcna.
Jaroslav: Pes Kristian je mojimi očami

„Keď ideme do reštaurácie, bojíme sa, či nás nevyhodia. Všade hovoríme, že je to vodiaci pes a má prístup všade, no obsluha si opakuje svoje. Stretávam sa s tým v rôznych situáciách – nielen v reštauráciách, ale aj v obchodoch, najmä tam, kde nás nepoznajú,“ hovorí v reakcii na udalosť, o ktorej sme informovali už v pondelok, Jaroslav.
Jeho asistentka Vladimíra Ezr zároveň dodáva, že bežne musia na uvoľnenie označeného miesta vyzývať aj cestujúcich v hromadnej doprave.
S negatívnymi skúsenosťami sa pritom stretávajú v štyroch z piatich prípadov.
Hendikepovaný, no zároveň veľmi talentovaný mladík, ktorý tancuje, hrá na klavír a s pomocou svojej asistentky aj fotografuje, verí, že jeho zážitok môže vychovávať slovenskú spoločnosť.
„Aby sa to vyriešilo, aby ľudia pochopili, že vodiaci pes má prístup všade,“ hovorí Jaroslav.
Kríženec labradora a zlatého retrievera Kristian, ktorému ale hovoria aj Kurča, s Jaroslavom rástol od šteniatka a majú spolu veľmi silný vzťah.
„Je mojimi očami, ale aj rukami. Ja nevidím a on mi chce pomôcť. Odvedie ma, kam mu poviem, podá mi, keď mi niečo spadne. Všetko, čo sa dá, robíme spolu. Keď niečo dobre spraví, dám mu odmenu,“ opisuje vzťah s jeho špeciálne vycvičeným zvieracím pomocníkom Jaroslav.
Asistentka nevidiaceho: Chce to viac osvety

Asistentka nevidiaceho mladíka Vladimíra Ezr potvrdzuje, že s odmietnutím zo strany obsluhy sa v deň udalosti (9.6.) nestretli len v motoreste pri Žiari, ale aj v ďalšom podniku cestou do Banskej Bystrice. Tam ich však napokon po jej ráznom zásahu a po vysvetlení výnimky pre vodiace psy vedúcemu prevádzky bez problémov obslúžili.
„Je to o ľudskosti, na to netreba ani zákon, ale len zdravý sedliacky rozum a trochu empatie. Človek by si mal uvedomiť, keď vidí psa s nevidiacim, že zviera je jeho pomôckou,“ reaguje Vladimíra.
„Jediné riešenie vidím v tom, aby zamestnávatelia robili väčšiu osvetu pre svojich zamestnancov o téme vodiacich a asistenčných psov a o tom, že majú do stravovacích zariadení povolený prístup zo zákona. Aby sme nemuseli stále vysvetľovať, lebo my už na tento boj nemáme silu,“ hovorí s dôvetkom, že nikoho netreba za chybu lynčovať, no zmena je dôležitá.
Jaroslav, jeho asistentka a aj rodičia mladíka ďakujú za podporu verejnosti na sociálnej sieti. Vlnu solidarity vyvolal opis udalosti z pohľadu jednej zo zákazníčok motorestu. Tá situáciu videla ako svedok a venovala jej status, ktorý zdieľali tisíce ľudí.
„Ďakujeme ľudom na Facebooku za čas, ktorý venovali tomuto príbehu a prajeme si, aby takáto situácia už nikdy nenastala. Aby už Jarino a jeho vodiaci pes nevstupovali do podnikov s obavami, že ich odtiaľ vystrčia von doslova ako prašivých psov,“ odkázala Ezr.
Motorest: Sú u nás vítaní
So žiadosťou o reakciu sme už v pondelok a rovnako dnes oslovili aj zástupcov motorestu, mobil nezdvihli a na naše správy na sociálnej sieti nereagovali, hoci si ich niekto prečítal.
Na Facebooku však len pred pár hodinami uverejnili reakciu, kde tvrdia, že obsluha skutočne argumentovala, že vstup so psom je do stravovacích zariadení zákonom zakázaný.
"Keď títo zákazníci obsluhe vysvetlili, že ide o slepeckého psa, čo si obsluha, bohužiaľ, na prvý pohľad nevšimla, oznámila im, že to, samozrejme, mení situáciu, avšak ich aj tak nemá kde usadiť, pretože všetky stoly pre zákazníkov boli v tom čase obsadené," píše sa na Facebooku motorestu.
"Obsluha zároveň dodala, že personál na vonkajšej terase neobsluhuje, ale táto terasa je prístupná pre všetkých okoloidúcich," píšu tiež. Personál vraj vyšiel za rodinou s nevidiacim Jaroslavom von, nikoho tam však už nenašiel, tvrdí sa vo vyjadrení.
"Ku každému zákazníkovi sa správame slušne a sme presvedčení, že tomu nebolo inak ani v tomto prípade. Dotknutá rodina je u nás kedykoľvek vítaná," dodávajú.