BANSKÁ ŠTIAVNICA. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici odmietol kritiku opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) za nečinnosť pri kontrolách poplatkov za ťažbu zlata v Hodruši-Hámroch.
SaS: Štát prichádza o státisíce
Podľa SaS prichádza štát na poplatkoch za ťažbu zlata o státisíce eur. Banský úrad sa ale obhajuje tým, že postupuje riadne podľa platnej legislatívy a nepovolil žiadnu výnimku v rozpore s pravidlami.
"Úrad je pripravený výšku stanovenej sadzby úhrady obhájiť aj pred prípadnou kontrolou,"uviedol predseda úradu Peter Kúkelčík.
Firma Slovenská banská, spol. s r.o. podľa neho používa správnu sadzbu úhrady 0,1 %, nakoľko nepredáva zlato, ale koncentrát viacerých metalických rúd.
Podľa SaS sa však uvedená sadzba na zlato a striebro nevzťahuje a firma by mala u týchto kovov používať sadzbu 5 %.
Ročne sa v tejto stredoslovenskej lokalite vyťaží okolo 500 kilogramov zlata, z ktorých by mal podľa liberálov štát dostať poplatky vo výške 400-tisíc eur, zatiaľ čo v súčasnosti dostáva 8-tisíc eur.
Banský úrad: Je to zavádzanie
Banský úrad upozornil, že povolenie na ťažbu v Hodruši bolo historicky vydané už v roku 1961 pre dobývanie medenej rudy a neskôr, v rokoch 2004 a 2011, bolo rozšírené na polymetalické rudy s prevládajúcim výskytom medi, olova a zinku.
Zlato sa v tomto koncentráte podľa banského úradu vyskytuje iba v minimálnom množstve. Podľa poslanca Národnej rady SR za SaS Karola Galeka je však ťažba zlata v tomto prípade najvýnosnejšia a prináša najväčšie tržby.
Ťažbári podľa liberálov využívajú výnimku v zákone na zníženú sadzbu odvodu neoprávnene. Banský úad označil túto kritiku za zavádzajúcu a neodbornú. Podľa banského úradu nie je totiž možné prepočítať množstvo zlata a striebra v koncentráte na svetové ceny na komoditnej burze kovov.
"Kvalita zlata obsiahnutého v koncentráte nemá v žiadnom prípade hodnotu potrebnú na jeho ocenenie z pohľadu reálnej trhovej ceny, kde musí mať zlato ako komodita rýdzosť vyššiu ako 99 %," uviedol Kúkelčík.
Podľa úradu neboli v posledných rokoch zistené nedostatky v pravidelných štvrťročných kontrolách úhrad ťažbárskou spoločnosťou, a preto nebol ani dôvod na vykonanie účelovej inšpekcie v samotnej organizácii.
Na prípad sa pozrie kontrola
SaS podala podnet na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal situáciu preveriť.
Podľa riaditeľky Odboru komunikácie a styku s verejnosťou kontrolného úradu Janky Burdovej predseda úradu Karol Mitrík uvítal podnet členov parlamentu na konanie či nekonanie banského úradu v súvislosti s predajom vyťaženého zlata na Slovensku.
"Považuje ho za veľmi zaujímavý a rozhodol o prvej analýze témy Analytickou jednotkou Najvyššieho kontrolného úradu," povedala v utorok Burdová.
Na základe výsledku analýzy by táto téma mohla byť zaradená už do plánu kontrol na rok 2020.
