68 - ročný Jozef Osvald. So svojím povestným kufríkom humoru a baníckou čiapkou na hlave nesmie chýbať na žiadnej akcii, organizovanej v meste. Aj teraz má plnú hlavu nápadov okolo festivalu kumštu remesla a zábavy, ktorý sa pripravuje v štiavnickom Starom zámku.
„Ja som taký. Neobsedím. Čím viac starnem, tým viac chcem stihnúť,“ hovorí. V júli sa chystá obzerať nórske fjordy. Na sever sa chystá už tretíkrát, lebo z Európy mu učaroval najviac. Pán Osvald sa rád pochváli, že takmer všetko, čo zarobil, dal do cestovania. Pochodil skoro celý svet. Popri cestovaní je najviac zaťažený na všetko, čo spája Štiavnicu s Náckom. Je to podľa neho rovnaký symbol mesta ako nezabudnuteľný malý vláčik s názvom štiavnická Anča. Vtipy figliara Nácka zbiera dlhé roky a minulý rok mu mesto vydalo knihu pod názvom Nácoviny. Štiavničania radi diskutujú, či bol Nácko skutočná postava. Jedni tvrdia, že naozaj žil a volal sa Handzo, iní sa prikláňajú k názoru, že ide o umelo vytvorenú postavičku, akýsi prototyp ľudového zabávača. Ten mal pomáhať baníkom prekonať humorom ťažký život vo večnej tme.
Isté je, že postava Nácka sprevádza mesto dlhé roky. K najznámejším Náckom patril profesor Vášáry, otec známej hereckej dvojice sestier Vášáryových a po ňom prevzal žezlo Jozef Osvald. Roky pracoval na detailoch typického baníckeho oblečenia, v ktorom dnes vystupuje. Bez prestávky zbiera vtipy a humorné banícke príbehy, ktoré oživuje vo svojich vystúpeniach. Na vlastnej skúsenosti vie, ako dokáže humor pomôcť pri ťažkej baníckej práci. V bani strávil 37 rokov, z toho veľkú časť ako banský záchranár. Treťou veľkou záľubou Jozefa Osvalda je zberateľstvo. Jeho domácu zbierku banských lámp považujú aj odborníci za unikátnu. On sám si z nej najviac cení dvetisíc rokov starý rímsky kahanec na olej, ktorý bol vyrobený z hliny. Našiel sa v Rumunsku a Jozefovi Osvaldovi dalo mnoho práce, kým ho do zbierky získal. O svoje domáce poklady sa stará najradšej sám. Vraj aj prach z nich treba utierať s láskou. „Majú svoj život,“ rád dodá.
