ŽIAR NAD HRONOM. V Kostole sv. Vavrinca v Horných Opatovciach (okres Žiar nad Hronom) si počas uplynulého víkendu pripomenuli 50. výročie úradného rozhodnutia o zániku tejto obce, ktorú zrušili v roku 1969 pre negatívne dosahy novopostavenej hlinikárne na zdravie obyvateľov.
Na Horné Opatovce ako svoj domov si dodnes spomína Alojz Mokroš, ktorý sa odsťahoval do Žiaru nad Hronom. V tom čase mal 23 rokov a mladú rodinu. Do rodnej obce sa často vracal aj po svojom odchode, ako spomína, panovala tam odovzdanosť. "Každý mal pred sebou úlohu nájsť si nový domov. Ani nie domov, lebo ten je len jeden, ale nové bývanie," skonštatoval. Kým poniektorí sa s tým vyrovnávali ľahšie, niektorí zase ťažšie. "Nie každý mal možnosti, financie. Bol aj plač, niektorí starší ľudia, keď sa mali presťahovať, tak aj zomreli," spomína Mokroš.
Bohatý život obce
Pred výstavbou hlinikárne boli podľa jeho slov Horné Opatovce viac-menej poľnohospodárskou dedinou. "Mala svoje lúky, polia, les, urbársku spoločnosť, bola sebestačná," uviedol. V obci bol aktívny divadelný ochotnícky súbor, hasiči, žila aj športom.
"Pri kostole bol pekný park, ľudia ho udržiavali. Fabrika spravila takú jazvu, prisťahovali sa sem cudzí ľudia. Robotníci, ktorí fabriku stavali, bývali v drevených barakoch. Chodievali sem jednak za kultúrou, do krčmy, dostali sa aj medzi futbalistov. Boli to viac-menej východniari, no naši chlapi si tiež nedali odtrhnúť od nosa, takže koľkokrát boli také kuriózne situácie," spomína. Nakoniec sa tam veľa z nich aj oženilo a dodnes chodievajú na pravidelné stretnutia rodákov.Na časy, keď v dedine aktívne pôsobil divadelný ochotnícky súbor či hasiči, si spomína aj rodáčka z tejto obce Mária Kadlecová, ktorá je zároveň predsedníčkou občianskeho združenia (OZ) Horné Opatovce. Z obce sa odsťahovala ako desaťročná, spolu s rodičmi bývali v novopostavenom rodinnom dome. Vysťahovanie trvalo podľa jej spomienok aj päť - šesť rokov. V Horných Opatovciach bolo v tom čase asi 218 domov a 1378 obyvateľov.
Osudová rana
"Po postavení závodu sa podmienky v dedine zhoršovali. Pamätám si, že keď sme si ako deti sadli na trávu, tak sme mali ruky aj všetko čierne. Takisto sneh bol o hodinu čierny. Maminka nemohla vonku vešať bielizeň, iba na povale," podotkla s tým, že okná sa od smogu nedali ani umyť. Prvými signálmi, že sa niečo deje, však bolo to, že uhynuli včely a vysychali stromy. Prvotnú radosť, že budú mať domáci prácu v blízkosti domova, tak vystriedali obavy z negatívnych vplyvov závodu.
Dnes už dedinu pripomínajú len Kostol sv. Vavrinca, cintorín vedľa štátnej cesty či pamätník. Každoročne sa tam konajú stretnutia rodákov, ktoré organizuje OZ Horné Opatovce. Združenie sa angažuje aj v záchrane tunajšieho kostola. Pred časom sa mu vďaka grantu podarilo demontovať vitráže, ktoré tak unikli ďalšiemu úpadku, a nahradiť ich sklenenými výplňami. Jednu z nich sa podarilo zrenovovať, ostatné na svoju obnovu musia ešte počkať. "Do budúcna by sme chceli opraviť strechu veže, dostali sme na to dotáciu 30.000 eur z ministerstva kultúry," priblížila Kadlecová.
