

tepla pre obyvateľov sídlisk centrálny tepelný zdroj, a to s odôvodnením, že ide o najekonomickejšie riešenie.
Zdá sa, že zákonodarcovia mesta zabudli na roky centralizácie, ktoré, našťastie, už máme za sebou, a vieme, k čomu viedli. Zarazilo ma, že stihli zabudnúť aj na to, ako pred pár rokmi samotné mestá a obce bojovali za nezávislosť od štátneho centralizmu a za skutočnú samosprávu. Prečo idú teraz opačným smerom a direktívne nariaďujú užívanie nehospodárneho centrálneho zdroja tepla? Veľké zdroje dávno patria minulosti, do „doby ľadovej“ - doby centralizovaného komunizmu a megalomanstva. Sú morálne aj fyzicky opotrebované, neekonomické a ich prevádzka je nákladná! Tento krok sa dá chápať i ako snaha o monopol, vzhľadom na to, že mesto je i vlastníkom centrálneho zdroja tepla, ale i ako nekalá konkurencia.
Cena tepla z centrálneho zdroja tepla v Leviciach je na rok 2005 avizovaná na 589 Sk/GJ. Moja kalkulácia vychádza z výpočtov podľa platných noriem, ale i zo sledovaní už zrealizovaných malých tepelných zdrojov vybudovaných pre spoločenstvá vlastníkov bytov.
Pokúsim sa vyjadriť zjednodušenou formou cenu tepla na 1 GJ. Výhrevnosť plynu je pre veľko- i maloodberateľov fixná, podľa údajov Slovenského plynárenského priemyslu dosahuje hodnotu 0,03384 GJ/m3. Účinnosť kondenzačných kotlov udáva výrobca v rozmedzí 95 – 97 percent. To znamená, že z jedného kubického metra plynu sa vyrobí 0,03384 GJ x 0,95 percenta = 0,03214 GJ tepla. Spotreba plynu na výrobu 1 GJ tepla je 1 GJ/0,03214 GJ/metra kubického, t. j. 31,11 metra kubického plynu. Keď vychádzame z ceny plynu z SPP na rok 2005, za 1 kubík plynu zaplatíme 10,27 Sk. To znamená, že 1 GJ tepla sa vyrobí za 31,11 kubíka x 10,27 Sk = 319,49 Sk s DPH.
Z výpočtov vyplýva, že teplo sa v hospodárnych prevádzkach dá vyrobiť za cenu nižšiu ako 320 Sk/GJ, a to i napriek tomu ,že cena plynu je pre veľkoodberateľa podstatne nižšia.
Cenu 589 Sk/GJ majú Levičania platiť za teplo v roku 2005. Zahŕňa straty v potrubiach, réžiu a zisk prevádzkovateľa. Tieto navýšenia pri malom zdroji tepla odpadajú a dajú sa použiť na financovanie vlastnej malej kotolne. Tá sa dá pri takomto šetrení splatiť za 3 až 5 rokov. I pri drahšej cene nákupu plynu sa malá kotolňa javí ako to najhospodárnejšie riešenie.
Netreba sa báť úveru! Z tabuľky je zrejmé, že úver s troj–, resp. štvorročnou dobou splatnosti alebo leasing nenaruší rozpočet spoločenstva. Ideálne splátky vychádzajú na päť až sedem rokov. Tu sa už dá uvažovať aj o znížení platieb za teplo o 3 až 12 percent ročne, po zaplatení úveru, samozrejme, až o 40 percent, čo pri dnešných cenách znamená do 350 Sk/GJ.
Nesúhlasím ani s tvrdením, uvádzanom v článku, že malé zdroje tepla viac znečisťujú životné prostredie ako centrálne zdroje tepla. Veľký zdroj potrebuje väčšie množstvo plynu na vykrytie obrovských strát v rozvodných potrubiach a spáli väčší objem plynu, čím vznikne väčšie množstvo spalín v ovzduší. Ak má navyše aj zastaranú technológiu spaľovania, je toto číslo niekoľkonásobne vyššie.
Budúcnosť patrí malým hospodárnym zdrojom tepla, a to preto, že použitie alternatívnych zdrojov, akými sú kolektory a tepelné čerpadlá, je možné len v ma-lých, nenáročných prevádzkach. O týchto doplňujúcich zdrojoch je možné uvažovať len v kontexte s vlastnou kotolňou.
Viem pochopiť, že Mesto Levice, hoci len ako vlastník rozvodných sietí a minoritný vlastník centrálneho zdroja tepla, získava podiel z predaného tepla. Neviem však pochopiť, že poslancom je absolútne jedno, že to v konečnom dôsledku všetko zaplatia občania - ich budúci voliči.