poločenského života v období bývalého Československa.
Narodila sa v roku 1933. V Leviciach chodila do škôlky i do základnej školy. Strednú školu vyštudovala u tzv. „mníšok“. „Bola to škola všeobecnovzdelávacieho charakteru, podobná dnešnému gymnáziu,“ hovorí pani Mária.
Vydala sa za farára
„Bola som sólovou speváčkou v kostole a v kaplnke v nemocnici,“ spomína. „Hrala som divadlo v maďarskom kultúrnom spolku Csemadok. Tam som spoznala svojho budúceho manžela. Karol v Csemadoku pôsobil ako tajomník. Veľmi chcel, aby som sa za neho vydala. Nepáčil sa mi, nebola som do neho zaľúbená. Napokon som sa za neho vydala. Bola som mladučká. Mala som len sedemnásť rokov, manžel dvadsaťštyri. Karol bol kalvínsky farár, ja katolíčka. Nemohol ďalej ostať farárom, kvôli mne.“ Najstarší syn Tibor sa narodil dva roky po svadbe. Je zváračom ušľachtilých kovov. Rok po ňom prišla na svet Katarína, učiteľka tanca. O dva roky sa narodila Eva, osvetová pracovníčka. O štyri roky pribudol František, úspešný podnikateľ. Po štrnástich rokoch prišla na svet Claudia – manažérka.“ Najmladšia Claudia je s matkou ako jediná z piatich detí v intenzívnom kontakte.
Z farára riaditeľ školy
Karol musel Máriu naozaj veľmi ľúbiť, keď sa kvôli nej vzdal rúcha kalvínskeho kňaza. Stal sa riaditeľom Základnej školy v Želiezovciach. Neskôr bol riaditeľom želiezovskej Osvety.
„Bol to veľmi múdry človek. Dobrák. Bol neuveriteľne agilný, činorodý. Veľa publikoval. Okrem iného napísal odbornú publikáciu o hubách. V čase učiteľovania vyučoval dejepis, zemepis, politiku i telesnú výchovu.
Mária a Karol Tóthovci sa stali manažérmi Slovkoncertu a budapeštianskeho Interkoncertu. Kľučku si u nich podávali herci a speváci z Ameriky, Belgicka, Čiech i Maďarska. Mali u nich zázemie, stretávala sa tu veľmi zaujímavá komunita: Jiří Korn, Karel Gott, Helena Vondráčková. Karol Tóth dostal aj Cenu ministra kultúry.
„Mohla som byť hviezdou“
„Spievala som v rozhlase trikrát do týždňa v relácii Pesničky na želanie,“ neskrýva nadšenie pri spomienkach na minulosť Mária Tóthová. Mohla sa stať profesionálnou speváčkou. Do tzv. veľkého sveta, do Bratislavy, ju nepustil manžel. Na krásnu manželku veľmi žiarlil. Záujem o ňu mali aj filmári. Jeden film však v Bratislave predsa len natočila. Hrávala v miestnom divadle. Štyri roky chodila trikrát do týždňa do Santovky, kde spievala na kúpalisku. Prvoradá však bola vždy rodina. Cez deň bola doma. „Večer som išla spievať, ráno som sa vrátila domov, prezliekla som sa a už som fungovala pre rodinu.“
Husacia pečienka
takmer zabíjala
Najmladšia dcéra Claudia rodila v čase, keď jej otec zomieral. Ľudia ho mali radi. Bol to veľmi dobrý otec.
„Mali sme prekrásne manželstvo. Manžel bol veľmi dobrý otec a úspešný muž. „Súťažne sa venoval atletike a plával. Zomrel v roku 1999.“
M. Tóthová rozpráva: „Ešte v čase, keď pracoval ako farár, zajedol si husacej pečienky. Nebola dostatočne zakrytá tukom, pokazila sa. Chuťovo bola dobrá. Otrávil sa. Lekárom sa ho podarilo zachrániť. Odvtedy však mal neustále problémy s tráviacim ústrojenstvom. Raz mal kyseliny veľa, inokedy jej nemal vôbec. Neskôr ho liečili na žlčník. Kým prišli na to, že je to pečeň, bolo neskoro. Lekári skonštatovali cirhózu pečene. Nepil, nefajčil. Ošetrovala som ho, obliekala, vyzliekala, kúpala, holila, kŕmila. Učila som ho chodiť. Veľmi mi chýba.“ Práve keď zomieral, najmladšia dcéra Claudia priviedla na svet svoju dcéru.
Najintenzívnejšie ju navštevuje Claudia, ktorá sa vydala do neďalekých Tekovských Lužian. Ostatné deti nežijú v Leviciach. Pani Mária je veľmi obľúbená. Navštevujú ju Claudiine kamarátky, veľmi dobre si s nimi rozumie. Keď majú problém, pani Mária im ochotne poradí a pomôže. Je to výnimočná žena.
„Ľudia ma vždy mali veľmi radi. Nikdy som nikomu nič zlé neurobila, nikoho som neurazila. Aj ja mám ľudí veľmi rada.“
Autor: Monika Maťová