OSTRÝ GRÚŇ. Skupina aktivistov, ktorá chce poukázať na hrozbu šírenia extrémizmu v slovenskej spoločnosti, špeciálne medzi mladými ľuďmi, prišla s netradičnou kampaňou.
Na jeden deň rozplakala sochu matky s dieťaťom, ktorá je súčasťou pomníka obetí masakry, ku ktorej došlo v januári 1945 v Ostrom Grúni.
Pri udalostiach známych aj ako Krvavá nedeľa nemecké nacistické ozbrojené zložky, konkrétne jednotka Edelweiss, obec vypálili a zavraždili 64 civilistov, vrátane 12 detí.
Speváčka, hokejista aj raper
Združenia a jednotlivci, ktoré za aktuálnou aktivitou stoja, veria, že šírením odkazu projektu Oči pre plač, oslovia prostredníctvom sociálnych sietí a osobností najmä mladých ľudí.

„Hlavnou cieľovou skupinou sú práve oni, pri šírení myšlienky preto využívame influencerov, ktorí majú silný vplyv a dosah na sociálnych sieťach – sú to napríklad speváčka Emma Drobná, hokejista Marián Gáborík s manželkou Ivanou či raper Vec,“ priblížil jeden z dobrovoľníkov participujúcich na kampani - Adam Bačkor.
Ten vysvetlil, že slzy, ktoré soche v utorok (15. 10.) stekali po tvári, vytvorili na čisto prírodnej báze a ich použitie na národnej kultúrnej pamiatke konzultovali s odborníkmi.
Ostrý Grúň si autori myšlienky vybrali aj preto, že v obci sa v župných, parlamentných, ale aj v prezidentských voľbách darilo Marianovi Kotlebovi a jeho strane.

„Extrémistické prúdy pritom oslovujú aj mladých ľudí. Je za tým zlyhávajúce školstvo, ktoré druhú svetovú vojnu nedáva do kontextu. Mladí si často nespájajú jej začiatok a nasledujúce hrôzy s prejavmi extrémizmu. Nevidia paralely histórie a jeho dnešných prejavov,“ povedala Martina Strmeňová z banskobystrickej platformy Nie v našom meste.
„Aj touto kampaňou chceme poukázať na to, že minulosť sa veľmi rýchlo môže zopakovať,“ odkázala.
Historická pamäť mizne
Aktivitu podporila aj nezisková organizácia Post Bellum. Tá zbiera príbehy konkrétnych pamätníkov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu a nedemokratické režimy vôbec, a približuje ich verejnosti.
Ľudia dnes podľa jej slov často hľadajú jednoduché riešenia svojich problémov a zabúdajú na historickú skúsenosť. Prispieva k tomu aj populizmus politikov.
„Neuvedomujeme si, aké možnosti a slobody dnes máme k dispozícii. Berieme ich ako samozrejmosť, a preto si musíme pripomínať, že existovali režimy ovplyvňujúce naše rodiny – starých, prastarých rodičov, ktoré im tie slobody nezaručovali,“ vysvetlila motiváciu kampane Polovková.
So sympatizantmi s extrémizmom sa ľudia z Post Bellum stretávajú aj počas ich workshopov v slovenských školách.
„Nachádzame tam aj študentov a študentky, ktorí sympatizujú s radikálnymi názormi a často hľadajú jednoduché odpovede na veľmi komplikované témy a otázky. Ako reagujeme? Vedieme s nimi diskusiu. Komunikujeme fakty a snažíme sa ich dostať do diskusie s kontrastným názorom,“ vysvetlila.
Názory mladých ľudí pritom podľa nej ovplyvňuje predovšetkým ich úzka sociálna bublina, z ktorej ich chcú aj kampaňou Oči pre plač dostať.