ŽIAR NAD HRONOM. Z hokejistu Jakuba Tatára (23), ktorý si ako vysokoškolák pred časom zo Svetových zimných univerzitných hier v ruskom Krasnojarsku priniesol striebornú medailu, sa stal kanonier žiarskych Indiánov.
Aktuálne má na konte už sedem gólov, v nedávnom zápase proti Budapešti sa navyše blysol hetrikom.
Študent telesnej výchovy a trénerstva, ktorý donedávna hrával za tím UMB Banská Bystrica, je pritom súčasťou najproduktívnejšej žiarskej formácie a spolu s Ivanom Jakubíkom a najnovšie aj s majstrom sveta Marekom Uramom na ľade bavia fanúšikov.
Ako ste sa dostali do žiarskeho tímu?
- Hrával som za UMB Banská Bystrica. Mal som už nejaké správy, že v Žiari vzniká tím, ale stále som nevedel, či začne hrať v tejto alebo v budúcej sezóne.
Plaváreň zatvorili pre rekonštrukciu. Už mesiace sa tam však nič nedeje Čítajte Iniciatíva prišla z mojej strany. Videl som, ako mesto začína hokejom žiť, fanúšikovia sa začali zaujímať a všetko, čo s ním súviselo, komentovali na Facebooku.
Tak som si povedal, že aj ja chcem byť súčasťou znovuzrodenia žiarskeho hokeja. Zavolal som trénerovi a ten reagoval, že mi nezaručuje miesto, lebo som sa zobudil neskoro. Vysvetlil som mu, že som cez leto brigádoval, takže by som to skôr aj tak nestíhal. On mi napokon vyšiel v ústrety a povedal, že môžem prísť.
Spomenuli ste, že ste chceli byť súčasťou znovuzrodenia žiarskeho hokeja. Ako vnímate, že sa tento šport do mesta vrátil po desiatich rokoch?
Na univerziáde získal striebro. Česi ho sklamali Čítajte - Je to rozhodne pozitívna správa. Spočiatku som sa trochu obával, ako zareagujú ľudia, či budú na hokej chodiť. Predsa len, je to druhá liga a v ostatných kluboch v súťaži sa o nejakej veľkej návštevnosti hovoriť nedá. Ale napríklad na zápas s Púchovom sa prišlo pozrieť 1 300 divákov, čo je pomerne dosť.
Som rád, že Žiar má momentálne aj tím v najvyššej futbalovej lige. My síce nie sme v najvyššej súťaži, no fanúšikovia sú úžasní, takže ja som spokojný.
Indiáni hrávajú na novo zrekonštruovanom štadióne. Čo na Slovalco arénu hovoríte?
- Štadión je veľmi pekný. Nie je taký veľký, ako majú napríklad extraligové tímy, ale podľa mňa úplne stačí pre potreby mesta, akým je Žiar. Chváli ho veľa ľudí. Trénovala tu napríklad reprezentácia do 20 rokov pod vedením trénera Róberta Petrovického a chalani si ho pochvaľovali. Páčil sa napríklad aj protihráčom z Púchova. Určite je to lepšie, ako predtým, keď mal namiesto stien plachty.
S Ivanom Jakubíkom vám to v útoku ide. On má najviac bodov, vy zase vediete na počet gólov. Ako sa vám spolu hrá?
- Sme skoro rovnako starí a stretávali sme sa už od prípravky. Od 5. do 9. ročníka sme boli aj spolužiaci a denno-denne sme sa vídali. Veľa sme síce spolu nehrávali, Ivan bol útočnejší typ a ja som bol skôr brániaci útočník, ale na tréningy sme chodili spolu – a to aj v juniorke a doraste. Možno preto nám to tak ide.
Ja mu na ľade verím a, myslím si, že aj on mne. Zatiaľ som s ním ako so spoluhráčom z päťky spokojný.
