ŽIAR NAD HRONOM. Vyvrcholením nedávnych workshopov venovaných kremnickej paličkovanej čipke je autorská výstava 24 čipkárok zo Slovenska a Českej republiky, ktorá v mestskom kultúrnom centre v Žiari nad Hronom potrvá od 22. novembra do 15. januára.
Počas tvorivých dielní vytvorili ich účastníčky vlastné návrhy inšpirované práve kremnickou paličkovanou čipkou.
„Jeden worshop sa uskutočnil v septembri a druhý v októbri. Výsledkom je aktuálna spoločná výstava účastníčok,“ pozvala Helena Soboslayová, ktorá sa paličkovanej čipke venuje dlhé roky. Oroginálny projekt podporilo občianske združenie Žiarska kotlina.
Článok pokračuje pod video reklamou
Inšpirované secesiou
Účastníčky workshopov mali možnosť vypočuť si prednášku historičky Lucie Krchnákovej, ktorá sa kremnickej čipke a školám paličkovania v okolí venovala vo svojej vlani vydanej knihe. Tá upozornila, že okrem baníckych čipiek s často nepôvodným vzorom, predstavovali autentickú kremnickú čipku najmä návrhy Vojtecha Angyala, ktorý ako učiteľ kreslenia inicioval aj vznik štátnej školy paličkovania v regióne.
Súvisiaci článok Výšivky a ľudové ornamenty v žiarskom regióne približuje maľovanka Čítajte „Jeho návrhy boli výnimočné a vyhrávali súťaže v zahraničí. Oslovovali najmä duchom doby, ktorého zachytil vo svojich čipkách. Originálne návrhy inšpirovala secesia,“ priblížila lektorka workshopu Ingrid Ondrejičková, ktorá je zároveň internou doktorandkou v Ateliéri reštaurovania textilu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Helenu Soboslayovú ako jednu z organizátoriek tvorivého stretnutia teší, že aj na základe príbehu Vojtecha Angyala sa účastníčky odhodlali navrhnúť vlastné motívy a aj týmto spôsobom sa mu priblížiť.
„Čipka ma baví, rada spoznávam jej nové druhy a na Slovensku ich máte množstvo regionálnych,“ priblížila, prečo pricestovala až z Brna, Sylva, ktorá sa paličkovaniu venuje viac ako dvadsať rokov. Začala s ním pritom z jednoduchého dôvodu. „Aby mi mama nevyčítala, že nič nerobím,“ usmiala sa.
Začiatočníčkou, ktorá sa však pokúsila o vlastný návrh, je Dominika. „Chcela som skúsiť niečo moderné a abstraktné,“ ukázala nám svoj návrh. Oslovila ju aj prednáška o kremnickej čipke. „Zaujalo ma, že čipkárstvo bolo spojené s baníctvom. Že sa mu venovali jednoduché ženy baníkov,“ povedala.
Unikátna databáza
Lektorka a zároveň kurátorka novembrovej výstavy Ingrid Ondrejičková ocenila snahu o odvahu žien, ktoré sa pustili do vlastných návrhov a vyskúšali si tiež, niektoré prvýkrát, prácu s ručne pradeným ľanom.
„Pozreli sme sa do histórie – na diela pána Angyala a jeho návrhy, na minulých a súčasných výtvarníkov, ktorí pracujú s paličkovanou čipkou,“ objasnila a doplnila, že vybrala takých autorov, ktorí inšpirujú prístupom a rôznymi štýlmi.
Súvisiaci článok Najstarší zachovaný kúsok kremnickej čipky našli v hrobke. Aj o tom hovorí nová kniha Čítajte „Ukázali sme si, ako navrhovať čipku, že človek nemusí vedieť geniálne kresliť a nemusí byť výtvarník,“ vysvetlila, ako sa snažila účastníčky motivovať k vlastnej tvorbe. Odborníčka aktuálne reštauruje aj tri nálezy archeologického textilu s čipkou pochádzajúce z Baziliky sv. Egídia v Bardejove.
„Najstarší kúsok paličkovanej čipky v Kremnici však pochádza pravdepodobne z druhej polovice 17. storočia a našiel sa v hrobke. Časom by sme sa chceli pozrieť aj naň – na kovové nite aj na väzby,“ naznačila plán.
Ondrejičková aktuálne vytvára aj prvú slovenskú databázu archeologických nálezov obsahujúcich paličkovanú čipku.
„Mala by slúžiť aj pre výskum v zahraničí a pre porovnanie s podobnými nálezmi z cudziny,“ vysvetlila.
